Stratigrafia Marsu
From Wikipedia, the free encyclopedia
Stratigrafia Marsu je vedná disciplína v planetológii, ktorá sa snaží rozčleniť základné stratigrafické jednotky na Marse. V súčasnosti sa skladá z troch základných jednotiek, ktoré boli vyčlenené na základe fotografií sond Viking zo 70. rokov 20. storočia. Vzhľadom na získavanie stále nových dát zo sond z posledného desaťročia, ktoré okolo Marsu obiehajú či po ňom jazdia, prechádzajú podstatnou revíziou. Keďže zatiaľ nie je možné získať geologické vzorky priamo z hornín na povrchu, je celá stratigrafia založená na pozorovaní vrchnej vrstvy kôry, respektíve na prejavoch impaktov cudzích telies na povrch.
Množstvo kráterov, ich prekrytie či stupeň erózie je návodom, podľa ktorého sa dá určiť približný vek pozorovanej časti. Tato nepriama metóda je teda iba orientačná a tak sa v budúcnosti môže ľahko stať, že veľká časť stratigrafie bude pozmenená, či upravená a že dáta hornín budú spresnené. Súčasné členenie je tedy iba orientačné, slúži na hrubý popis udalostí.
Na určovanie relatívneho veku hornín sa využíva model veku kráterov, ktorý je známy z Mesiaca. Oproti Marsu sú totiž krátery na Mesiaci veľmi dobre zmapované a spočítané, keďže Mesiac je dlhodobo pozorovaný, čo umožnilo určiť početnosť veľkých zásahov a získať tak časovú os. K tomu bol Mesiac tiež navštívený ľuďmi počas projektu Apollo (11 až 17), ktorí priviezli vzorky mesačnej horniny z miest pristátí. Vzorky boli následne datované pomocou rozpadových radov, čo určilo ich absolútny vek medzi 3,6 až 3,75 miliardami rokov. Keďže moduly pristávali na miestach s nízkym výskytom kráterov, došlo sa k záveru, že pred 3,8 miliardami rokov bol povrch Mesiaca ťažko bombardovaný[1]. Následným jednoduchým porovnaním stupňa erózie kráterov, výskytom ich prekrytia sa dá zhruba datovať vek oblastí na Marse, ktoré sú krátermi pokryté. Na tomto základe sa v súčasnosti určuje vek povrchu.