From Wikipedia, the free encyclopedia
Sparta alebo Lakedaimón (starogr. Σπάρτη – Sparté) bol prominentný mestský štát v starovekom Grécku. Nachádzala sa pri rieke Eurotas v starovekom regióne Lakónia na Peloponézskom polostrove. Sparta vznikla ako politická entita v 10. storočí pred Kr., keď si útočiaci Dórovia podmanili lokálne obyvateľstvo. Okolo roku 650 pred Kr. sa stala Sparta vojenskou mocnosťou v Grécku.
| Sparta alebo Lakedaimón Λακεδαίμων
| ||||||
Geografia
| ||||||
Sparta | ||||||
| Obyvateľstvo | ||||||
Národnostné zloženie |
Sparťani, Heilóti | |||||
Dórština | ||||||
starogrécky polyteizmus | ||||||
| Štátny útvar | ||||||
oligarchia s vládou diarchie | ||||||
Vznik |
cca 900 pred Kr. | |||||
Zánik |
||||||
| ||||||
Vďaka svojej vojenskej sile, bola hlavným vodcom jednotiek Grékov počas Grécko-Perzskej vojny. Medzi rokmi 434 a 404 pred Kr. bola Sparta úhlavným nepriateľom Atén počas Peloponézskej vojny, ktorú vyhrala, ale prišla počas bojov o mnoho vojakov. Spartská prehra s ďalším gréckym mestským štátom Tébami v Bitke pri Leuktre v roku 371 pred Kr., ukončila spartskú nadvládu v Grécku. Ale Sparta si ponechala svoju politickú nezávislosť až do obdobia, keď Rímska ríša ovládla Grécko v roku 146 pred Kr.
Sparta bola unikátna v starovekom Grécku pre svoj sociálny systém a ústavu, pretože sa zameriavala len na vojenský výcvik. Občania sa delili na Sparťanov (Spartiatai), ktorí mali plné práva, Perioikov, ktorí boli slobodní, ale nemali volebné právo a na Helótov, ktorí nemali žiadne práva a boli len otrokmi. Sparťania mali jedných z najlepších starovekých bojovníkov - falangov. Spartské ženy mali väčšie práva ako iné ženy v starovekom svete.[1]
V dobe najväčšieho rozkvetu Sparty, okolo roku 500 pred Kr., mala Sparta nad 40 000 obyvateľov, čo ju robilo jedným z najväčších mestských štátov Grécka.
Sparta sa nachádza v regióne Lakónia na juhovýchode Peloponézskeho polostrova. Sparta bola vybudovaná pri rieke Eurotas, hlavnej rieke Lakónii, ktorá zabezpečila Sparte pitnú vodu. Údolie rieky Eurotas tvorí prírodnú pevnosť ohraničenú na západe horou Taygetos (2 047 m) a na východe horou Parnon (1 935 m). Na severe je Lakónia oddelená od Arkádie horským masívom, ktorý dosahuje výšku 1 000 m n. m.
Lakedaimón bol mýtický kráľ Lakónie. Bol to syn boha Dia, ktorý si zobral za manželku Spartu, dcéru Euróta. Z ich manželstva sa narodili synovia Amyklas a Himeros a dcéry Eurydika (nie je totožná s Orfeovou manželkou), Asiné a Kleodiké.[2] Oblasť pomenoval po sebe a mesto po svojej manželke. Verí sa, že postavil svätostánok Charitkám, ktorý sa nachádzal medzi Spartou a dedinou Amyklai.
Až do začiatku 20. storočia bola jedna z najdôležitejších budov objavených v Sparte divadlo, ktoré ale bolo ale zväčša pod zemou. Jediné, čo nebolo pod zemou, boli oporné časti múrov. Ďalší dôležitý pozostatok Sparty bola tzv. hrobka Leonida, čo bolo štvorcová budova postavená z obrovského bloku kameňa, do ktorého boli vytesané dve komory. Ďalej sa našiel most vedúci cez rieku Eurotas, zrúcanina kruhovej štruktúry, pozostatky rímskych opevnení, niekoľko murovaných budov a chodníková mozaika.
Zostávajúce archeologické bohatstvo pozostávalo z nápisov, sôch a iných objektov zozbieraných v miestnom múzeu. Múzeum bolo postavené v roku 1872 a rozšírené bolo roku 1907. V rokoch 1892 až 1893 bola z časti odkrytá okrúhla stavba žiakmi z Americkej školy v Aténach. Odvtedy bolo zistené, že polkruhový oporný múr gréckeho pôvodu bol čiastočne obnovený počas rímskej nadvlády.
V roku 1904 začala Britská škola v Aténach dôkladné skúmanie Lakónie a v nasledujúcom roku boli vykonané archeologické vykopávky v mestách Thalamae, Geronthrae a v Angelona v blízkosti Monemvasia. Roku 1906 začali výkopy v Sparte.
Sparta sa označuje za štát s tzv. zmiešanou ústavou. Boli v nej prvky monarchistickej (králi), aristokratickej (geróchia) a demokratickej ústavy (efori, ľudové zhromaždenie).
Sparťania sa delili na tri fýly, bývali v piatich roztrúsených dedinách (óby), teda nevytvorili tradičný mestský štát (gr. polis).
Sparta existovala už v mykénskom období, podľa tradície v nej vládol kráľ Menelaos, ktorého manželku Helenu uniesol trójsky princ Paris, čo vyvolalo trójsku vojnu. Menelaovým bratom bol Agamemnon, vládca Mykén a vodca Achájskych Grékov pri Tróji.
Spartský štát sformovali Dóri, ktorí prišli do Grécka na prelome 12./11. storočia. Tradícia pripisovala vytvorenie spartskej ústavy bájnemu Lykurgovi, ale ústava sa sformovala až po dobytí susednej Messénie (juhozápadná časť Peloponézu), keď si Sparťania podmanili tamojšie obyvateľstvo a urobili si z neho otrokov.[4]
V 6. storočí bol založený peloponézsky spolok, v 5. storočí sa zúčastnila na grécko-perzských vojnách a v peloponézskych vojnách porazila roku 404 pred Kr. Atény. Nakoniec bola Sparta roku 371 pred Kr. porazená Tébami a potom upadala.
Pozri aj: Pedagogika v Starovekom Grécku
V Sparte riadil výchovu budúcich občanov štát. Narodenie bolo už spomenuté skôr. Rozdiel od Atén bol tiež v tom, že v Aténach malé batoľatá zavinovali do plienok, zatiaľ čo v Sparte pestúnky novorodeňatá nezavinovali. Už od najútlejšieho veku bola výchova veľmi tvrdá. Ako informuje Ploutarchos vo svojej knihe:
Preto mnohé aristokratické rodiny hľadali pestúnky pre svoje deti práve v Sparte.
Od 7. roku boli chlapci rodičom odoberaní a vychovávaní v prísnej kázni[5] spoločne pod štátnym dozorom v družinách (aelegia), rozdelených podľa veku. Každá družina bola vedená 20-ročným mužom, ktorého musela bezpodmienečne poslúchať a za neposlušnosť boli chlapci bičovaní remencami. Učili sa skromnosti v jedle a pití, v odeve a bývaní. Obliekali sa jediným hrubým kusom odevu, chodili prostovlasí a bosí. Cvičili sa v behu, skoku do diaľky, zápolení, vrhaní oštepom a diskom, učili sa písať, čítať, hudbe, spevu a tancu a memorovali homérske básne a štátne zákony. Ploutarchos o spartskej výchove píše
Od 12. roku sa ich výchova stávala tvrdšou. Stravu mali ešte chudobnejšiu, ale mohli si ju prilepšovať krádežami. Tým sa v nich mala cvičiť múdrosť a obratnosť: kto sa nedal chytiť bol pochválený, kto bol pri krádeži pristihnutý, bol prísne potrestaný.[5] Od dvanástich rokov sa tiež začala viac prejavovať náklonnosť starších mužov.
Po 15. roku spali chlapci len na holom rákosí, ktoré si museli natrhať na brehoch rieky Eurót v ktorej sa otužovali kúpeľmi. Na dôkaz telesnej odolnosti boli vybraní jedinci každoročne na počiatku jari bičovaní pred oltárom Artemidy zvanej Orthia, čím malo byť dosiahnuté omladenie jarnej prírody (porovnateľné s veľkonočnou šibačkou). Pri tom nesmeli prejaviť bolesť, takže niekedy klesli aj mŕtvi k zemi. V tomto veku sa smeli občas zúčastniť spoločných hostín mužov a načúvať ich rozhovorom o veciach politických i otázkach etických, a tým obohacovali svoje vedomosti a cibrili svoj charakter. V prípade, že boli opýtaní, odpovedali stručne, tzv. "lakonicky”. Cieľom mravnej výchovy spartských chlapcov bolo vypestovať v nich hlavne úctu k starším a oddanosť štátu.
V 18. rokoch sa stali dospelými, prechádzali vojenským výcvikom a zúčastňovali sa tzv. krypterií. Tak bola označovaná služba mladých Sparťanov, ktorá pôvodne súvisela s ich "zasväcovaním” v mužov. Tento názov sa potom preniesol aj na označenie oddielu konajúceho túto službu. Princíp bol v tom, že vo dne sa chlapci ukrývali (gr. kryptein) a v noci sa vydávali na výpravy proti heilótom. Tzv. kryptoi boli tiež súčasťou spartskej armády. V 20 rokoch sa stávali vojakmi,[5] patrili k družine asi 15 mužov, ktorí vo vojne tvorili bojovú družinu, ktorá spala v spoločnom stane (syskenoi) a museli sa účastniť spoločného stravovania (syssítia), na ktoré museli pravidelne prispievať naturálnymi dávkami. Najskôr v 30 rokoch sa stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť vlastnú rodinu.
Dievčatá boli nechávané aj po 7. roku doma, zúčastnili sa však výchovy gymnastickej a tanečnej, a dokonca aj spolu s mládencami pretekali. Čo sa týka duševnej a telesnej výchovy dievčat, Sparta a jej osada Kýréne jej venovali značnú pozornosť. Mali pre to dôvody jednak branné (po odchode mužov do vojny pripadala ženám povinnosť chrániť mesto pred nepriateľom a heilótmi), a jednak eugenické (pri malom počte slobodného obyvateľstva sa bral zreteľ k úlohe rodičky zdravého pokolenia). Spartské dievčatá sa cvičili vo všetkých častiach päťboja, v rôznych druhoch skokov, v tanci, loptových hrách a súťažili aj s chlapcami pri slávnostiach, napr. gymnopaidiách a podobne ako chlapci, neoblečené.
Ploutarchos v svojom diele píše:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
