Smuta
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obdobie smuty, smuta alebo obdobie zmätkov[1] (rus. Смутное время – Smutnoe vremja = smutné obdobie/časy, Смута - Smuta) je obdobie dejín Ruska v rokoch 1598 až 1613 resp. 1584 – 1618, ktoré bolo poznačené prírodnými katastrofami, občianskou vojnou so samozvanými cármi (Lžidimitrij I. a II.), rusko-poľskými a rusko-švédskymi konfliktami, ktoré až do 20. storočia predstavovali najhoršiu spoločenskú, politickú a ekonomickú krízu v dejinách krajiny. Toto obdobie možno zjednodušene ohraničiť smrťou cára Ivana IV. (1584), resp. jeho slabomyseľného nasledovníka Fiodora I. (1598) a jeho koniec predstavovalo zvolenie Michaila Fiodoroviča Romanova za ruského cára (1613).[2][3]
Obdobie zmätkov bolo čiastočne aj dôsledkom samoderžavia, absolutizmu cárskej moci, ktorá sa neopierala o podporu šľachty a po vymretí rodu Rurikovcov v krajine chýbala inštitúcia, ktorá by určila nového cára.
Termín smuta (rus. смута) sa objavoval v ruskej historiografii a dobových dokumentoch od 17. storočia. V inojazyčnej literatúre sa často objavovalo označenie obdobie zmätkov (ang. Time of troubles). Sovietska historiografia spájala toto obdobie predovšetkým s roľníckymi povstaniami a povstaním Bolotnikova (1606 – 1607), čím mu dodávala rámec triedneho boja. Poľská historiografia používa pre toto obdobie označenie Dimitriáda, keďže ústrednými postavami tohto obdobia boli samozvaní cári, ktorí sa vydávali za cároviča Dimitria.[4]