Smrečiny (vrch v Západných Tatrách)
vrch v Západných Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Smrečiny[1] (2 068,2 m n. m.[2]; poľ. Smreczyński Wierch) sú vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad Tichou dolinou nad Podbanským, približne 21 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3] Má dva vrcholy a je turisticky neprístupný.
| Smrečiny | |
| vrch | |
 Smrečiny v popredí | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Žilinský, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Pribylina, Kościelisko |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 068,2 m n. m. |
| Relatívna výška | 164 m |
| Súradnice | 49°12′14″S 19°52′52″V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Smreczyński Wierch | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry, v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského a Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Východná časť masívu patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad, južná do katastra Pribyliny v okrese Liptovský Mikuláš[1] a severozápadná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované Podbanské, severne sa v Poľsku nachádza Kościelisko a severovýchodne mesto Zakopané.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, no juhovýchodná časť hrebeňa je tiež súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Smrečinským sedlom oddelenou Poľskou Tomanovou (1 977 m n. m.) na severovýchode a Hlinským sedlom oddelenou Veľkou Kamenistou (2 127 m n. m.) na juhovýchode. Severozápadným smerom vybieha rázsocha Skrajny Smerczyński Grzbiet, na juhovýchod je vysunutý krátky výbežok, ktorý je zovretý medzi Hlinský žľab a Široký žľab. Z východných a južných svahov vodu odvádza potok Hlina do Tichého potoka v povodí Váhu, zo západných a severných odteká Kirowou wodou do Čierneho Dunajca.[3]
Východne sa nachádza Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), južne Hlina (1 495 m n. m.), Žerucha (1 381 m n. m.), Holý vrch (1 863 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), západne Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.) a Ornak (1 854 m n. m.) a severne Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Stoly (1 417 m n. m.), Wysoka Turnia (1 643 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
Turisticky neprístupný hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.) a Oravské Beskydy.[7]
Táto časť Liptovských Tatier nie je voľne turisticky prístupná. Vrchol sa nachádza mimo značených turistických trás a pre turistov nie je prístupný. Najbližšie vedie hrebeňový chodník do Pyšného sedla a 
žlto značená trasa Tichou dolinou.[3]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
