From Wikipedia, the free encyclopedia
Slovenské vzdušné zbrane (skratka: SVZ) boli leteckou zložkou Brannej moci Slovenskej republiky (1939 – 1945). Existovali od marca 1939 do augusta 1944. Ich úlohou bola obrana vzdušného priestoru Slovenska, ale zúčastnili sa aj vojenských operácií proti Červenej armáde na východnom fronte. Prvé bojové akcie uskutočnili v tzv. „Malej vojne“ a vo vojne proti Poľsku.
Slovenské vzdušné zbrane | |
Krajina | Slovensko |
---|---|
Existencia | 1939 – 1944 |
Vznik | 14. marec 1939 |
Zánik | 31. august 1944 |
Typ | vzdušné sily |
Velitelia | pozri Velitelia Slovenských vzdušných zbraní |
Nadradené jednotky | Branná moc Slovenskej republiky |
Účasť | |
Vojny | Malá vojna druhá svetová vojna |
Insígnie | |
Znak |
Lietadlá pre výcvik poskytlo Nemecko a Taliansko (tiež aj česko-slovenská zbrojovka Brno). K obrane slovenského vzdušného priestoru boli používané stroje Messerschmitt Bf 109 (verzie E a G), Avia B.534 a ďalšie stíhacie lietadlá. S obranou samozrejme pomáhali aj jednotky Luftwaffe dislokované v oblasti.
Keď 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, vzniklo aj s pomocou niekoľkých ukoristených lietadiel slovenské povstalecké letectvo.
Krst ohňom prekonalo slovenské letectvo hneď v marci 1939, kedy maďarská armáda vnikla po zabratí Podkarpatskej Rusi (16. marca) na územie východného Slovenska. Proti maďarským vzdušným silám boli nasadené 45. a 49. stíhacia letka s dvadsiatimi lietadlami B.534 a 12. a 13. pozorovacia letka, vyzbrojená asi dvadsiatimi lietadlami Š.328, operujúce z letiska v Spišskej Novej Vsi. Ich protivník nasadil do akcie stíhaciu letku 1/1 „Íjász“, vybavenú talianskymi stíhačkami Fiat CR.32. Hneď v prvý deň operácií (23. marca) stratili Slováci dve B.534, zasiahnuté protilietadlovou paľbou. 26. marca bolo podpísané prímerie; počas štyroch dní bojov však Slovensko stratilo deväť lietadiel Avia B.534 a štyri Letovy Š.328, sedem pilotov bolo zabitých a jeden zajatý.
Svoju úlohu zohralo slovenské letectvo aj pri invázii do Poľska. Nasadilo pritom 39. a 45. stíhaciu letku a 16. pozorovaciu letku. Hlavnou úlohou stíhacích letiek bolo sprevádzanie nemeckých strmhlavých bombardérov Junkers Ju 87 pri útokoch na poľské pozície. Pri vykonávaní týchto akcií stratili Slováci dve svoje lietadlá (pravdepodobne B.534). 16. pozorovacia letka potom zhadzovala ľahké bomby a letáky, a podieľala sa na kuriérskej službe.
Dňa 22. júna 1941 prekročila nemecká armáda hranice Sovietskeho zväzu, ktorému Tretia ríša vzápätí vyhlásila vojnu. V ten istý deň Slovensko prostredníctvom prezidenta a ministra zahraničných vecí vyjadrilo tomuto ťaženiu podporu, čo o dva dni neskôr potvrdilo vyslaním bojových jednotiek na východný front. Na fronte bolo okrem pozemného vojska nasadené aj slovenské letectvo. Napriek nedostatkom vo výzbroji a výcviku si slovenskí letci viedli pomerne úspešne a na zastaraných dvojplošníkoch získali množstvo vzdušných víťazstiev. Legendárna letka 13, prezbrojená na Messerschmitty Bf 109, pokračovala v boji po boku Luftwaffe aj po stiahnutí väčšiny ostatných slovenských jednotiek. Najúspešnejším pilotom bol Ján Režňák s 32 potvrdenými zostrelmi.
Obrat vo vojne na východnom fronte však čoskoro demoralizoval aj letectvo, rovnako ako u pozemného vojska aj tu dochádzalo k prípadom dezercie a po vypuknutí Slovenského národného povstania sa niektorí letci pridali na stranu povstalcov. Povstalecké letectvo využívalo viacero strojov bývalých Slovenských vzdušných zbraní (Avia B.534, Letov Š.328, Messerschmitt Bf 109 (verzie E a G), Focke-Wulf Fw 189 a ďalšie). Jeho hlavnou oporou však bol 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, ktorý priletel na povstalecké územie zo ZSSR a operoval na sovietskych strojoch Lavočkin La-5FN.
Slovenské letectvo vzniklo na základe česko-slovenského Leteckého pluku 3 "Generála-letca Milana Rastislava Štefánika", ktorý ako jediný zo šiestich česko-slovenských leteckých plukov bol umiestnený na Slovensku. Po vzniku Slovenskej republiky, v marci 1939, prevzali novovzniknuté Vzdušné zbrane jeho leteckú výzbroj a organizačnú štruktúru. Veliteľom letectva sa stal pplk. Ján Ambruš, veliteľom pluku mjr. Karol Sojček. Letectvo sa v tej dobe potýkalo hlavne s nedostatkom pilotov a zastaranosťou leteckého parku.
Na konci roku 1939 došlo k celkovej reorganizácii jednotiek. Kvôli stálemu nedostatku bojových pilotov bol zredukovaný počet letiek – z piatich stíhacích vznikli tri (11. a 12. v Piešťanoch a 13. v Spišskej Novej Vsi), zo siedmich pozorovacích tiež tri (1. v Žiline, 2. v Spišskej Novej Vsi a 3. v Nitre). Bola vytvorená nová letecká škola v Trenčianskych Biskupiciach, používajúca pôvodne lietadlá česko-slovenskej proveniencie, neskôr potom nemecké lietadlá. Došlo k zlúčeniu veliteľstva leteckého pluku s veliteľstvom letectva na Ministerstve národnej obrany. Navyše vznikli nové samostatné perute, podliehajúce jednotlivým veliteľstvám divíznych oblastí.
obdobie | veliteľ[1] |
1.10.1940 - 4.11.1940 | plk. let. Július Smutný |
4.11.1940 - 1.5.1942 | gen. II. (I.) tr. Anton Pulanich |
1.5.1942 - 1.1.1944 | plk. gšt. (gen. II. tr.) Štefan Jurech |
1.1.1944 - 21.8.1944 | plk. gšt. Alojz Ballay |
21.8.1944 - 15.9.1944 | mjr. gšt. Ondrej Herblay |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.