Slavomír (Veľká Morava)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Slavomír (lat. Sclajamarus[1]) bol veľkomoravský kňaz[pozn 1] alebo knieža[3] z rodu Mojmírovcov, ktorý bol v roku 871 krátky čas knieža Veľkej Moravy (alebo len Nitrianskeho kniežatstva).
Mohol byť vzdelaný a vysvätený za kňaza bavorskou misiou na Veľkej Morave.[4]:630
V roku 871 dal Karloman uväzniť nitrianske knieža Svätopluka; ešte predtým v moravskej časti Veľkej Moravy ustanovil za vládcov bavorských markgrófov Východnej marky Engelšalka a Wilhelma II.
Veľkomoravskí (presnejšie azda len nitrianski) Slovania si mysleli, že zahynul, a ustanovili si za vládcu „akéhosi“ kňaza Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného. V tom čase jediný člen kniežacej rodiny Mojmírovcov na slobode.[5]:97, 139 Ten teda súhlasil postavil sa na čelo povstania a začal bojovať proti Karlomanovým vojvodcom Engelšalkovi a Wilhelmovi na Morave.[4]:355
Uväznený Svätopluk Karlomanovi sľúbil, že Slavomíra porazí. Pre nedostatok dôkazov ho prepustili, obdarovali a spolu s Karlomanovým vojskom poslali na Veľkú Moravu. Po príchode na Veľkú Moravu sa však Svätopluk tajne spojil so Slavomírom, zničil Karlomanove vojsko a vyhnal Bavorov z Moravy (v bojoch zahynuli aj Engelšalk a Wilhelm II.).[4]:355 Odvtedy (871) vládol Svätopluk nad celou Veľkou Moravou, teda nad Moravou aj Nitrianskom.
Po r. 871 sa akékoľvek zmienky o Slavomírovi strácajú.[1] Je možné, že je totožný s najstarším synom Svätopluka, Predslavom.[6] Možno mal podiel na vyslobodení Metoda z franského zajatia.[5]:106