Skorocelovité
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Skorocelovité (lat. Plantaginaceae) je čeľaď pravých dvojklíčnolistových rastlín z radu hluchavkotvaré (Lamiales).
| Skorocelovité | |
 skorocel kopijovitý | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Plantaginaceae Juss., 1789 | |
| Synonymá | |
| Callitrichaceae | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rozsah čeľade bol okolo roku 2000 výrazne rozšírený, takže dnešná čeľaď skorocelovité (t. j. skorocelovité v širšom zmysle) nemá s čeľaďou skorocelovité z 20. storočia (t. j. s čeľaďou skorocelovité v užšom zmysle) takmer nič spoločné.
Keďže spoločné morfologické znaky charakterizujúce všetkých zástupcov čeľade v podstate neexistujú, je nasledujúci opis trochu vágny.
Rastliny sú buď jednoročné alebo vytrvalé, niekedy kríky alebo vodné rastliny, nikdy nie sú parazitické alebo poloparazitické.
Trichómy sú obvykle jednoduché, často žľaznaté, niekedy hviezdovité alebo štítnaté. Listy sú protistojné alebo striedavé, zriedkavo praslenovité, väčšinou jednoduché, vzácne zložené, celistvé až sperené so sperenou žilnatinou (rod skorocel (Plantago) žilnatina viac či menej súbežná). Palisty chýbajú.
Súkvetie rôzneho typu, niekedy sú kvety samostatné. Kvety sú obyčajne obojpohlavné a súmerné, ale u niektorých pravidelné (napr. Bacopa, Sibthorpia) alebo redukované (hviezdoš – Callitriche). Rody hviezdoš (Callitriche) a truskavec (Hippuris) sú jednodomé, niektoré druhy skorocelov (Plantago), rodu Hebe a jeden druh hviezdoša (Callitriche) sú dvojdomé, prípane polygamické. Korunných lístkov je najčastejšie 5, ale niekedy tiež 4 v dôsledku zrastenia horných lalokov koruny, niekedy koruna ďalej zrastá až na 2 lístky (Lagotis). U niektorých veroník (Veronica) a pri rode hviezdoš (Callitriche) koruna chýba.
Tyčinky sú zvyčajne 4, rovnakej či nerovnakej veľkosti, niekedy počet redukovaný na 2 alebo 1 (truskavec - Hippuris, hviezdoš - Callitriche). Niekedy je prítomná piata nefunkčná tyčinka - pytyčinka (staminódium). Peľnicové váčiky (theca) rôzneho tvaru. Peľ izopolárny, trikolpátny alebo trikolporátny s retikulátnou exinou (čo ale vždy neplatí). Opeľovanie vetrom, hmyzom, vtákmi alebo vodou (hviezdoš – Callitriche).
Piestik z dvoch plodolistov, s jednou čnelkou (redukovanou pri rodoch Hemiphragma a Erinus). Blizna dvojlaločná alebo vretenovitá. Semenník vrchný s axilárnou placentáciou, dvojpúzdrový (pri rode brehovka - Littorella zaniká zadné puzdro). Vajíčka zvyčajne početné, niekedy len po 1 v každom puzdre (napr. Lagotis), obrátené alebo priame, jednoobalové. Často prítomný nektáriový disk.
Plod je zvyčajne tobolka (najčastejšie lokulicídna), ale vyskytujú sa aj iné typy plodov, napr. nažka u truskavca (Hippuris), tvrdka u hviezdoša (Callitriche).
Zo sekundárnych metabolitov prevažujú iridoidy, ale niekedy chýbajú a nahradené rôznymi glykozidmi.
Podľa pôvodného morfologického poňatia obsahuje čeľaď 3 rody – skorocel (Plantago), brehovka (Littorella) a Bougueria, niekedy sa vydeľuje ešte štvrtý rod Psyllium, iní autori naopak zlučujú všetkých zástupcov do jediného rodu skorocel (Plantago).
V roku 1995 bola publikovaná prvá štúdia dokazujúca, že veľká a zavedená čeľaď krtičníkovité (Scrophulariaceae) nie je monofyletická.[1] Ďalší výskum tieto výsledky podoprel a krtičníkovité čakal úplný rozpad.[2]
V pôvodnej čeľadi zostalo len minimum rodov, napr. krtičník (Scrophularia), divozel (Verbascum) a blatnička (Limosella). Tieto rody sa vyznačujú špecifickým typom peľnice, kde prašné vačky navzájom splývajú a otvárajú sa priečnou štrbinou.
Väčšina rodov z krtičníkovitých bola preradená do iných (väčšinou už existujúcich) čeľadí:
Do skorocelovitých bolo na základe molekulárnych štúdií zaradených aj viacero menších čeľadí z radu hluchavkotvarých (Lamiales), morfologicky často úplne odlišných - napr. guličkovité (Globulariaceae) alebo vodné monogenerické čeľade hviezdošovité (Callitrichaceae) a truskavcovité (Hippuridaceae) s redukovanými kvetmi. Čeľaď skorocelovité tak v dnešnom ponímaní predstavuje podivuhodnú zmes morfologicky úplne nepodobných skupín rastlín, u ktorých je takmer nemožné nájsť spoločné morfologické či ultraštrukturálne charakteristiky.
Nasledujúci systém zachytáva stav okolo roku 2005 (a je teda zastaraný).
Čeľaď v novšom ponímaní pozostáva z 12 tribusov, vyše 90 rodov a približne 2000 druhov, rozšírených po celom svete.
čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae):
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
