Severná slovinčina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Severná slovinčina[1] (iné názvy: pomoranská slovinčina[2], pomorská slovinčina[3], baltská slovinčina[4], zriedkavo: slovinčina[2]) je mŕtvy jazyk z vetvy západoslovanských jazykov. Rozprávali ním pomoranskí Slovinci. Považuje sa veľmi často za nárečie kašubčiny (severnej kašubčiny) alebo pomorančiny alebo poľštiny. Vymrel s presunmi obyvateľstva po skončení druhej svetovej vojny.
- Severná slovinčina môže byť aj označenie severnej časti juhoslovanskej slovinčiny, pozri pod slovinčina.
Pomoranskí Slovinci v polovici 19. storočia žili v niekoľkých dedinách pri Gardne a Łebsku. Štúdiu severnej slovinčiny sa významne venoval ruský vedec A. Hilferding (Alexandr Fiodorovič Giľferding), ktorý do tejto oblasti v roku 1856 podnikol expedíciu a v roku 1862 o Pomoranských Slovincoch napísal významnú knihu. Podľa jeho údajov boli vtedy severoslovinské územia priamo spojené s kašubskými územiami.