katolikos arménskej cirkvi v rokoch 387 – 438/439, patril k hlavným obrancom arménskej kultúrnej a cirkevnej nezávislosti, bol skutočným zakladateľom arménskej národnej cirkvi, prekladateľ Biblie From Wikipedia, the free encyclopedia
Svätý Sahak Veľký[1] (iné mená: Sahak I. Veľký, Izák Veľký, Sahak Partev[2], Izák Parthský[3]; * okolo 345[4]/okolo 350[5], Cézarea Kapadócka[3] – † 438[6]/asi 7. september 439, Aštišat[4]) bol katolikos arménskej cirkvi v rokoch 387 – 438/439. Patril k hlavným obrancom arménskej kultúrnej a cirkevnej nezávislosti,[4] bol skutočným zakladateľom arménskej národnej cirkvi.[7] Podieľal sa tiež na prvom preklade Biblie do arménčiny. Sahak spolu s Mesropom Maštocom a ich žiakmi preto bývajú Arménmi označovaní ako Svätí prekladatelia.[3] Arménskou apoštolskou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok si pripomínajú viackrát - dva týždne pred Veľkým pôstom, štvrtý týždeň po Zoslaní Ducha svätého (približne v júli), tretí týždeň po Nanebovzatí Panny Márie (september) a v novembri.[4][5][6]
Sahak Veľký | ||||||||
arménsky katolikos | ||||||||
Sahak Veľký, portrét od Stepana Nersissiana | ||||||||
Štát pôsobenia | Veľké Arménsko | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
arménsky katolikos | ||||||||
387 – 438/439 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 345/350 Cézarea Kapadócka | |||||||
Úmrtie | 438/439 Aštišat | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | Arménska cirkev | |||||||
Svätec | ||||||||
Sviatok | viaceré, pohyblivé dni | |||||||
V cirkvách | Arménska apoštolská cirkev | |||||||
Odkazy | ||||||||
Sahak Veľký | ||||||||
Sahak sa narodil ako syn arménskeho katolika Nersea približne v polovici 4. storočia v maloázijskej Cézarey Kapadóckej.[3] Viacerí jeho predkovia zastávali pozíciu arménskych katolikov a on sám bol jedným z posledných potomkov apoštola Arménov, Gregora Osvietiteľa. Vzdelania sa mu dostalo niekde v okolí Cézarey[3] a možno aj v Konštantínopole. Dobre poznal helénsku kultúru a východné jazyky. V mladosti sa oženil, avšak po tom, čo jeho žena zomrela, stal sa mníchom.[4][5]
Niekedy v rokoch 387/388 bol menovaný katolikom Arménie. Podporoval kláštorný živor, pričom vlastné sídlo zmenil na kláštor. S asketickým životom spojil aj samotnú úlohu katolika a zaviedol povinnosť celibátu pre všetkých arménskych biskupov. Zakladal školy a chrámy, usporiadal viacero miestnych synod a koncilov. Patrí medzi ne tretia a štvrtá synoda vo Vagharšapate (Ečmiadzine) a druhý a tretí koncil v Artašate. Spomalil šírenie nestoriánstva v Arménsku a podieľal sa presadení záverov Efezského koncilu v arménskej cirkvi. Spolu so svojimi žiakmi zrejme preložil koncilové dokumenty do arménčiny. Veľkým úspechom bolo uznanie arménskeho patriarchátu Konštantínopolom, čím sa krajina oslobodila z východorímskeho resp.byzantského vplyvu. Pomáhal Mesropovi Maštocovi s vytvorením arménskej abecedy a podieľal sa tiež na tvorbe arménskeho prekladu Biblie z gréčtiny a sýrčiny.[4][5][8]
V roku 428 bol po zániku Arménskeho kráľovstva Peržanmi pre politické intrigy zbavený úradu katolika a jeho majetok bol zhabaný. Sahak si však i napriek tomu zachoval vysokú autoritu[4] a zostal de facto jedinou hlavou Arménov.[7] V roku 432 sa do Arménska vďaka svojej charizme mohol vrátiť. Približne v roku 435 bol dokončený prvý arménsky preklad Biblie. Na arménskej synode v Aštišate (435) propagoval ortodoxnú náuku o Kristovom osobnom božstve a odsúdil dôraz na jeho ľudskosť vyjadrený Theodorom z Mopsuestie. Zomrel asi niekedy v rokoch 438/439.[4][5][3] Údaje o jeho živote možno nájsť v dielach arménskych historikov Koriuna a Movsesa Chorenaciho.[5]
Okrem účasti na preklade Biblie do arménčiny je mu pripisovaných viacero diel. Medzi nimi liturgická príručka, hymny a kánonické listy. Movses Chorenaci cituje tri jeho listy, avšak len dva sú autentické. Dedikované boli Akáciovi z Melitény a konštantínopolskému metropolitovi Proklovi. Odpoveďou na list Proklovi mohol byť Proklov list Tomus ad Armenios, ktorý v tom čase poslal Arménom. Okrem toho mu sú pripisované rôzne listy byzantskému cisárovi Theodosiovi II., konštantínopolskému arcibiskupovi Attikovi a iným východným prelátom. Arménska tradícia mu pripisuje aj niektoré pochybné kánony. Jeho listy boli publikované vo francúzskom a anglickom preklade.[4][8][5]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.