![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/74/Hb_1987.290The_Fifteen_Mysteries_and_the_Virgin_of_the_Rosary.jpg/640px-Hb_1987.290The_Fifteen_Mysteries_and_the_Virgin_of_the_Rosary.jpg&w=640&q=50)
Ruženec (modlitba)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ruženec (z lat. rosarium - ružová záhrada) je jednou z najznámejších individuálnych alebo kolektívnych modlitieb rímskokatolíckej cirkvi. Je to súbor opakujúcich sa modlitieb prerušovaných rozjímaním. Modlitby pozostávajú zo sekvencií Otčenáša, nasledovaných desiatimi modlitbami Zdravas Mária a ukončených Sláva Otcu. Takáto sekvencia sa nazýva desiatok. Pôvodný ruženec sa niekedy na rozlíšenie od iných podobných modlitieb nazýva aj prívlastkom mariánsky alebo dominikánsky.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/74/Hb_1987.290The_Fifteen_Mysteries_and_the_Virgin_of_the_Rosary.jpg/320px-Hb_1987.290The_Fifteen_Mysteries_and_the_Virgin_of_the_Rosary.jpg)
Ruženec je rozjímavou modlitbou, ktorá vedie modliaceho sa k rozjímaniu nad niektorými tajomstvami (udalosťami) zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Pozostáva najmä z opakovania modlitby Zdravas Mária (v gréckokatolíckej forme: Raduj sa, Bohorodička).
Ján Pavol II. povedal: „Ruženec Panny Márie, ktorý sa z vnuknutia Ducha Svätého postupne rozvíjal v druhom tisícročí, je obľúbená modlitba mnohých svätcov a učiteľský úrad Cirkvi k nej často vyzýva. Pre svoju prostotu a hĺbku zostáva aj v treťom tisícročí, ktoré začalo, veľmi významnou modlitbou, určenou k tomu, aby prinášala ovocie svätosti“. Ruženec, aj napriek tomu, že má mariánsky charakter, je modlitbou s christologickým srdcom. Prostredníctvom ruženca získava veriaci hojnosť milostí, akoby ich prijímal priamo z rúk Matky Vykupiteľa.“[1]