![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4f/2022_Russian_invasion_of_Ukraine.svg/langsk-640px-2022_Russian_invasion_of_Ukraine.svg.png&w=640&q=50)
Ruská invázia na Ukrajinu
vojenský konflikt v roku 2022 / From Wikipedia, the free encyclopedia
Ruská invázia na Ukrajinu je prebiehajúci vojenský konflikt, ktorý začal 24. februára 2022 inváziou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu.[2] Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením konfliktu na východnej Ukrajine trvajúceho od roku 2014. Invázia spôsobila desiatky tisíc obetí na oboch stranách a spustila jednu z najväčších utečeneckých kríz v Európe. Viac ako osem miliónov Ukrajincov bolo nútených utiecť z krajiny a ďalších 5 miliónov bolo vysídlených vnútorne. Svojím rozsahom, tempom bojových operácií sa jedná o najväčší medzištátny ozbrojený konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.[3]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/72/Disambig.svg/17px-Disambig.svg.png)
Tento článok alebo odsek sa zaoberá prebiehajúcim vojenským konfliktom. Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Niektoré časti článku sa môžu skladať z informácií, z ktorých mnohé nie sú potvrdené nezávislými zdrojmi. Ak sú informácie v článku neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte. |
Ruská invázia na Ukrajinu | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť rusko-ukrajinskej vojny | |||||||||||||
![]() Aktuálna situácia na Ukrajine pod kontrolou Ukrajiny okupované územia | |||||||||||||
| |||||||||||||
Protivníci | |||||||||||||
![]() ![]() ![]() Podporovaný: ![]() ![]() |
![]() Podporovaný:
| ||||||||||||
Velitelia | |||||||||||||
![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() | ||||||||||||
Sila | |||||||||||||
![]() ~175–190 000 vojakov
|
![]() 196-209 000 vojakov, 102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek, 900 000 v zálohe | ||||||||||||
Straty | |||||||||||||
pozri kapitolu straty | pozri kapitolu straty | ||||||||||||
21. februára 2022 uznalo Rusko samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku,[4] po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti Donbasu a Luhanska na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku 2014, keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú genocídu označil Putin ako postačujúci dôvod (casus belli) na faktické vyhlásenie vojny.
V ranných hodinách 24. februára 2022 prezident Vladimir Putin ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny“. Nasledovali raketové útoky na letiská a protivzdušnú obranu krajiny. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu zo severu (aj z Bieloruska) a na juhu z Ruskom okupovaného Krymu.[5] V počiatočnej fáze dosiahli najväčšie úspechy v južnej časti frontu, kde obsadili Cherson, Berďansk, Melitopoľ a Mariupoľ. Ukrajinskú obranu však ako celok nezlomili, nezískali vzdušnú nadvládu a nepodarilo sa im ani zajať či zlikvidovať ukrajinskú vládu. Výrazný bol aj politický neúspech, keď inváziu odsúdili prakticky všetky demokratické krajiny a na Rusko boli uvalené bezprecedentné ekonomické a politické sankcie. Na fronte sa Ukrajincom podarilo začiatkom apríla prinútiť severnú skupinu ruských vojsk k ústupu do Bieloruska a späť na ruské územie čím obnovili spojenie s čiastočne obkľúčenými Charkovom, Černihivom a Sumami. V lete pokračovali obranné boje na východe Ukrajiny, v ktorých ruské sily pomaly obsadili celú Luhanskú oblasť a zatláčali Ukrajincov k Sloviansku a Bachmutu. Ruské sily sa však v týchto bojoch výrazne vyčerpali a neboli schopné zastaviť ukrajinskú protiofenzívu, ktorá oslobodila Izjum a Lyman pri ruských hraniciach. Ukrajinci zároveň začali postup s cieľom oslobodiť Cherson, čo sa im podarilo 11. novembra. Obidve bojujúce strany zostávajú naďalej vysoko motivované v pokračovaní vojny.[3]
V Rusku je z propagandistických dôvodov vojna označovaná ako špeciálna vojenská operácia (rus. специальная военная операция, skr. СВО, slov. SVO).[6][7] Ruské úrady a štátne médiá sa starostlivo vyhýbajú používaniu slov „vojna“ a „invázia“.[8]