Rozhlasový prijímač
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rozhlasový prijímač[1] (iné názvy: rádioprijímač[2], prijímač[3][4], rádio[5][6]) je elektronické zariadenie na príjem a reprodukciu rozhlasového signálu.[3]
Prvými prijímačmi boli tzv. kryštálky, ktoré nemali zosilňovacie prvky a posluch umožňovali slúchadlami. Postačovali len pre príjem miestnej silnej rozhlasovej stanice. Neskoršie prijímače už používali elektrónkové zosilňovače a reproduktory, vďaka čomu umožňovali posluch vzdialenejších rozhlasových staníc. Ďalším pokrokom bolo uplatnenie tranzistorov a integrovaných obvodov (pozri tranzistorový prijímač).[3][7]