![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9c/VachaLake.jpg/640px-VachaLake.jpg&w=640&q=50)
Rodopske planine
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rodopske planine (srb. Rodopi, Родопске планине) sú najstaršie horské pásmo na Balkánskom polostrove. Rozprestiera sa medzi riekou Marica na východe, Dinárskou sústavou na západe a Karpatsko-balkánskou planinou na severovýchode.
Rodopske planine (Родопске планине) | |
horská sústava | |
Okolie jazera Vača v Bulharsku | |
Štáty | ![]() ![]() ![]() ![]() |
---|---|
Región | Balkánsky polostrov |
Nadradená jednotka |
Trácko-macedónsky masív |
Susedné jednotky |
Srbsko-macedónsky masív, Stará planina, Hornotrácka nížina, Trácky masív, Egejské more |
Podradené jednotky |
Rila, Pirin, Vitoša, Rodopy, Slavjanka, Stargač, Falakro, Pangaeon |
Súradnice | 42°11′13″S 22°47′08″V |
Najvyšší bod | Musala |
- výška | 2 925 m n. m. |
- súradnice | 42°10′47″S 23°35′12″V |
Geologické zloženie | vápenec, rula, žula, svor, fylit |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Perióda | mezozoikum |
Masív na mape Bulharska
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Horstvo je súčasťou Trácko-macedónskeho masívu a najväčšia časť rozsiahleho celku je v juhozápadnom Bulharsku. Práve tu najstaršie jadro (Rodopy, Pirin a Rila) dosahuje vrcholom Musala výškové maximum 2 925 m n. m. Rodopske planine však zasahujú tiež na územie Srbska a Severného Macedónska.
V Srbsku, medzi riekami Ibar a Morava a v Šumadiji prevládajú nižšie vrchy a osamotené druho a treťohorné planiny. Rodopske planine ležia pozdĺž Južnej i Veľkej Moravy. Na východ od riek sú pohoria Dukat, Koćura, Besna Kobila, Vardenik, Čemernik, Ruj-planina, Seličevica, Stalaćka brda, Bukovik a Resavski humovi, na západ je to Kukavica, Vidojevica, Jastrebac, Juhor, Crni vrh a Azanjske planine.
V Macedónsku, vrátane oblasti medzi údoliami rieky Vardar a macedónsko-bulharskou hranicou, ležia Osogovska planina (2 252 m n. m.), Plačkovica (1 754 m n. m.), Ogražden (1 744 m n. m.) a Pelagonijski masiv s pohorím Jakupica (2 540 m n. m.) v centrálnej časti krajiny.
Najstaršie paleozoické jadro narušili vertikálne pohyby pozdĺž tektonického zlomu. Pohorie tvoria najmä kryštalické bridlice, mramoru, žuly a mladšie vulkanické horniny. Územie má významné zásoby chrómu, olova, zinku, železnej rudy a zlatonosných a iných rúd.
Vegetácia je väčšinou riedka, vysoké horské polohy (1800 až 2 000 m n. m.) pokrývajú pastviny.