Rezistor
odporová súčiastka elektrického obvodu / From Wikipedia, the free encyclopedia
Rezistor[3] alebo odpor[4] (nesprávne odporník) je lineárny elektronický prvok, ktorého prevažujúca vlastnosť je jeho elektrický odpor. Vyskytuje sa buď ako samostatná (diskrétna) pasívna elektronická súčiastka alebo ako súčasť integrovaného obvodu.
Ide o jedny z najpoužívanejších prvkov v elektronike, využívajú sa okrem iného na obmedzenie pretekajúceho prúdu, nastavovanie pracovných bodov aktívnych súčiastok, ako väzobné prvky v zosilňovačoch, oscilátoroch, digitálnych obvodoch, deliče napätia a útlmové články, prvky RC a RLC filtrov a časovacích obvodov, prvky zlučovačov signálov, ako terminátory signálových vedení, bočníky na meranie prúdu, umelé záťaže (zdrojov, budičov, zosilňovačov, vysielačov).[5]:48
Účinkom prechodu elektrického prúdu sa rezistor ohrieva, elektrická energia sa v ňom mení na Joulovo teplo.
Podľa konštrukčného vyhotovenia sa rezistory delia na 2 základné skupiny:
- rezistory s dvoma vývodmi
- pevné
- nastaviteľné – zväčša potenciometre, reostaty alebo trimre, ktoré jeden vývod odporovej dráhy buď vôbec nemajú (dvojvývodové), alebo tretí vývod je prepojený s bežcom.
- rezistory s viac ako dvoma vývodmi
- s pevnými odbočkami
- potenciometre a trimre
- otočné
- lineárne
Z hľadiska technológie výroby sa rozdeľujú na: