pohorie na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Revúcka vrchovina je geomorfologický celok Slovenského rudohoria na Slovensku. Predstavuje pás územia od Lučenca po Rožňavu, vtiesneného medzi Stolickými vrchmi na severe a mierne zvlnenou Juhoslovenskou kotlinou. Najvyšší vrch Veľký Radzim dosahuje 990,5 m n. m.[1]
Revúcka vrchovina | |
geomorfologický celok | |
Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne. | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Banskobystrický, Košický |
Okresy | Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava |
Nadradená jednotka |
Slovenské rudohorie |
Susedné jednotky |
Stolické vrchy Veporské vrchy Juhoslovenská kotlina Ostrôžky Volovské vrchy Rožňavská kotlina Slovenský kras |
Podradené jednotky |
Cinobanské predhorie Železnícke predhorie Hrádok Turecká Dobšinské predhorie |
Najvyšší bod | Veľký Radzim |
- výška | 990,5 m n. m. |
- súradnice | 48°46′38″S 20°20′20″V |
Wikimedia Commons: Revúcka vrchovina | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rozsiahle územie vrchoviny sa tiahne v páse od juhozápadu na severovýchod a obkolesujú ju Veporské vrchy (severozápad), Stolické vrchy (sever), Volovské vrchy (severovýchod a východ), Rožňavská kotlina a Slovenský kras (juhovýchod), Juhoslovenská kotlina (juh) a Ostrôžky (západ).[2]
Revúcka vrchovina patrí do geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsystému Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy.
Revúcka vrchovina sa delí na 5 podcelkov, ktoré zahŕňajú 9 časti:[2]
Najvyššie vrchy Revúckej vrchoviny ležia v jej severovýchodnej časti:[3]
Sedlá sú zväčša plytké a nevýrazné, najvýznamnejšie sú:
Doliny prebiehajú prevažne od severu na juh, zo Stolických hôr do Juhoslovenskej kotliny a tým smerom pretekajú aj potoky a rieky. Západná časť pohoria patrí do povodia rieky Ipeľ, stredná a východná časť je súčasťou povodia Slanej. Údoliami tiež vedú komunikácie a niekoľko lokálnych železničných tratí.
Revúcku vrchovinu križuje množstvo lokálnych a viacero regionálnych turistických trás. Medzi významné trasy patrí chodník Márie Széchy, spájajúci Muránsky hrad a Fiľakovský hrad a dôležitou križovatkou turistických chodníkov je lokalita Hrádok nad Ochtinou. Veľmi vyhľadávanou lokalitou je národná prírodná pamiatka Ochtinská aragonitová jaskyňa, zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Raritou je aj nedokončený tunel pod Homôľkou.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.