Pyramide du Louvre
From Wikipedia, the free encyclopedia
Pyramide du Louvre (dosl. pyramída v Louvri) je veľká sklenená pyramída, ktorá slúži ako hlavný vchod do múzea Louvre a stala sa jedným zo symbolov Paríža a príkladom kvalitnej modernej architektúry. Na objednávku francúzskeho prezidenta Mitterranda ju naprojektoval v roku 1989 architekt Ieoh Ming Pei z New Yorku.
Stavba je postavená kompletne zo sklenených prvkov, dosahuje výšku 20,6 metrov a jej štvorcová podstava má dĺžku 35 metrov. Skladá sa z 603 kosoštvorcových a 70 trojuholníkových častí.
Pyramída a podzemné námestie pod ňou boli vytvorené z dôvodu viacerých problémov, ktorými trpel pôvodný hlavný vchod, ktorý už ďalej nezvládal enormné množstvo každodenných návštevníkov. Pyramída sa nachádza v centrálnom priestore átria, ktoré je tvorené štyrmi loďami samotného múzea. Kontrahujúca moderná architektúra a jej centrálne umiestnenie zdôrazňujú jej dôležitosť a nadradenosť, ktorá je potrebná pre čitateľnosť hlavného vstupu. Tvar pyramídy takisto nie je z hľadiska kompozície náhodný, jej hrany smerujú ako uhlopriečky do rohov átria a vrchol symbolizuje presný stred. Teraz návštevníci zostúpia pyramídou do priestranného námestia, ktoré teraz prepája všetky lode Louvru, a potom znovu vystúpia do hlavných budov. Niekoľko ďalších múzeí odkopírovalo tento koncept, medzi inými napríklad Múzeum vedy a priemyslu v Chicagu.
Nie je veľmi známe, že baroková pyramída bola navrhnutá k oslavám storočného výročia francúzskej revolúcie. Ale je možné, že architekt Pei o týchto návrhoch vedel a zámerne pyramídu vybral k oslavám dvestoročného výročia.
Vlastná pyramída je najväčšia z niekoľkých sklenených pyramíd, ktoré boli vybudované v blízkosti múzea. Známa je tiež dolu otočená „Opačná pyramída“, ktorá slúži ako svetlík v podzemnom obchodnom dome pred múzeom. Počas navrhovania bola vznesená požiadavka, aby vršok pyramídy zakončoval hrot, ktorý by tak uľahčoval umývanie okien. Túto požiadavku zamietol I. M. Pei.
Stavba pyramídy bola značne kontroverzná, pretože veľa ľudí sa domnievalo (a stále domnieva), že jej futuristický vzhľad nemá čo robiť medzi klasickou architektúrou budov Louvru. Niektorí kritici hovoria o faraónskom komplexe prezidenta Mitterranda. Druhí naopak oceňujú kontrapozíciu architektonických štýlov ako úspešné zlúčenie nového a starého, klasického a ultramoderného. Laická verejnosť nevníma, ani nemá možnosť vnímať kvality tejto stavby. Mierka nepresahuje historickú budovu, takže z ulice vôbec nedochádza k narušeniu celistvosti architektúry. Z vnútorného pohľadu si práve vďaka kvalite architektúry a funkcie určenia hlavného vstupu, môže tento kontrast dovoliť, dokonca si ho priam aj vyžaduje.
Často sa tvrdí, že počet sklenených tabuliek v pyramíde sa presne rovná číslu 666, čo je takzvané „diabolské číslo“. Priaznivci konšpiračných teórií v tom videli hlbší, zlovestný význam. Napríklad Dominique Stezepfandts vo svojej knihe François Mitterrand, Grand Architecte de l'Univers tvrdí, že pyramída je venovaná sile opisovanej ako Príšera z „Knihy odhalení“. Celá štruktúra pyramídy je postavená na čísle 6.
Príbeh 666 sklíčok začal v 80. rokoch, kedy oficiálna brožúra vydaná počas výstavby skutočne citovala toto číslo (dokonca dvakrát, aj keď hneď na začiatku tejto brožúry je uvedený počet 672). Číslo 666 sa potom objavilo v množstve denníkov. Múzeum potom oznámilo, že po dokončení má pyramída 673 tabuliek (603 kosoštvorcov a 70 trojuholníkov). Ešte vyššie číslo (689) potom uvádzal David Shugarts.[1] Rôzne ďalšie šetrenia priniesli aj rôzne ďalšie počty, ktoré ale vždy spoľahlivo prekročili 666.
Mýtus znovu oživil Dan Brown v roku 2003 ako súčasť bestselleru Da Vinciho kód. Hlavný hrdina v nej uvádza, že “pyramída bola na výslovné prezidentovo želanie zostavená presne zo 666 tabuliek", čo bola značne bizarná požiadavka a dala vzniknúť radu konšpiračných blufov, ktoré vidia v čísle 666 zosobnenie Satana. Ďalej David Shugarts uvádza, že tlačová hovorkyňa architekta Peia trvá na tom, že francúzsky prezident nikdy nevyslovil žiadne špecifické želanie o počte tabuliek. Keď si všimla, ako obľúbená je téma 666 sklíčok vo francúzskych denníkoch v 80. rokov, situáciu ďalej komentovala “Celému príbehu o 666 častiach môžete veriť iba, ak vychádzate z mylných starých údajov a neoveríte si všetko v rýchlosti na faktoch.”[1]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
