obec na Slovensku v okrese Svidník From Wikipedia, the free encyclopedia
Príkra (rusín. Прикра, do roku 1927 Prikré) je (z hľadiska počtu obyvateľov) najmenšia obec na Slovensku v okrese Svidník. K 31. decembru 2022 mala len 11 obyvateľov.
Príkra | |
obec | |
Chrám sv. Michala archanjela | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Svidník |
Región | Šariš |
Vodný tok | Príkranský potok |
Nadmorská výška | 434 m n. m. |
Súradnice | 49°21′42″S 21°44′22″V |
Rozloha | 9,29 km² (929 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 11 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 1,18 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1618 |
Starosta | Miroslav Goldir[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
ŠÚJ | 527734 |
EČV (do r. 2022) | SK |
Tel. predvoľba | +421-54 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce | |
Wikimedia Commons: Príkra | |
Webová stránka: obecprikra.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží v hornatej oblasti Laboreckej vrchoviny, v severnej časti Nízkych Beskýd v kotline pri štátnej hranici s Poľskom. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy.
V okolí obce prevláda súvislý les s porastom buka a jedle. V katastrálnom území obce s výmerou 74,7 ha, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených pralesovitých jedľo-bučín Východných Karpát s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast je európskou zvláštnosťou a vláda Slovenskej republiky tu vyhlásila 5. stupeň ochrany.
Nadmorská výška v strede obce je 430 m, v katastri sa pohybuje medzi 410 m a 613 m.
Obec bola historicky súčasťou Šarišskej župy a svidníckeho okresu. V medzivojnovom Česko-Slovensku bola medzi rokmi 1923 a 1928 zaradená do Košickej župy, počas existencie vojnového slovenského štátu patrila do Šarišsko-zemplínskej župy vytvorenej v roku 1940 .
V rámci povojnového Česko-Slovenska bola medzi rokmi 1949 a 1960 súčasťou Prešovského kraja a svidníckeho okresu, no v roku 1960 bola začlenená do väčšieho Východoslovenského kraja, v rámci ktorého patrila do okresu Bardejov, od ktorého sa však v roku 1968 odčlenil okres Svidník, ktorého sa obec opätovne stala súčasťou.
Od roku 1996 je súčasťou dnešného svidníckeho okresu v rámci Prešovského kraja.
Cez obec preteká 4 km dlhý horský potok Prikrianka. Potok pramení v juhovýchodnej časti chotára v bukovom poraste na území CHKO Východné Karpaty, 1 km od hranice s Poľskom, v nadmorskej výške 580 m.
V modrom štíte na zelenom návrší preloženom striebornými skríženými sekerami so zlatými poriskami strieborný trojitý kríž so skrátenými spodnými ramenami.
Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 29. júla 2006, OZ č. 3/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P – 211/2006.
Nový erb so zamestnaneckým, drevorubačským motívom je doplnený o sakrálny motív pripomínajúci gréckokatolícke tradície v obci.
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), modrej (1/9), žltej (1/9), bielej (3/9), žltej (1/9), zelenej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Vývin názvu obce
Obec založili v rokoch 1573 – 1598, v dokumentoch patriacich k makovickému panstvu sa spomína rok 1618. V rokoch 1715 – 1720 sa obec pre zlé hospodárske podmienky vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších, južnejších krajov, kde bol po odchode Turkov nedostatok pracovných síl.
V 19. storočí tu mali majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkrej svoju činnosť začala rozvíjať sklárska huta. V roku 1787 sa v obci nachádzalo 11 domov, v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku 1828 to bolo bolo 19 domov s 143 obyvateľmi, v roku 1940 až 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch.
Na začiatku 20. storočia v obci bola píla, ktorá bola 1. svetovou vojnou značne poškodená. Po vojne spracovanie dreva už nebolo obnovené. V období Československej republiky obec postihlo vysťahovalectvo. V roku 1922 bol v obci štrajk drevorobotníkov.
Dňa 4. septembra 1939, v katastri obce Príkra pôsobili jednotky pešieho pluku 21 (Slovenského štátu). Tieto jednotky pod zámienkou korekcie sporných úsekov slovensko-poľských hraníc napadli Poľsko. Slovenskí vojaci podporujúci Hitlerovu agresiu voči Poľsku, rozvinuli útočnú operáciu v smere poľskej osady Czeremcha.
K značným materiálnym škodám došlo počas oslobodzovania obce v novembri 1944, keď na území Príkrej prebiehali ťažké boje medzi postupujúcou Červenou armádou a ustupujúcou nemeckou armádou.
Príkra mala v roku 1869 122 obyvateľov, v roku 1880 106 obyvateľov, v roku 1890 114 obyvateľov, v roku 1910 107 obyvateľov, v roku 1921 131 obyvateľov, v roku 1930 146 obyvateľov, v roku 1940 160 obyvateľov, v roku 1948 143 obyvateľov, v roku 1961 113 obyvateľov a v roku 1970 spolu 73 obyvateľov.
Po oslobodení sa časť obyvateľstva odsťahovala do českých krajov, kde obsadzovali vysídlené pohraničie. V roku 1947 sa značná časť obyvateľov vysťahovala do ZSSR.
Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v Košiciach, Svidníku a Krajnej Poľane. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia.
Pri sčítaní obyvateľstva v 80. rokoch 20. storočia boli v obci zastúpené priezviská rodín Bilá, Blicha, Brenišin, Derco, Goldir, Grešlík, Hrib, Hrinko, Hromoho, Malinčak, Mitruška, Sluk, Suvák a Volčko.
Autobusové spojenie SAD Humenné, a.s., len počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august, jeden deň v týždni – v stredu, ráno, aj popoludní.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.