Preprint
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Preprint je vo vedeckej komunikácii rukopis vedeckého článku, ktorý bol zverejnený pred podaním na redakčné posúdenie, ale ešte neprešiel recenzným hodnotením časopisu.[1] Z preprintu spravidla časom vznikne po úspešnom recenznom konaní a akceptovaní vydavateľom klasický vedecký článok či iná recenzovaná vedecká publikácia.
Vo vedeckej komunite sa za zdroj informácií spravidla považujú hlavne publikované príspevky - vedecké články, príspevky v zborníkoch, kapitoly v monografiách alebo monografie. Rukopisy vedeckých prác prechádzajú prísnym recenzným posúdením viacerými recenzentmi a v prípade akceptovania sú graficky spracované vydavateľom. Uverejnenie príspevkov však práve preto býva časovo náročné. Od podania do finálneho vypublikovania príspevku uplynie nezriedka viac než rok.[2] V niektorých prípadoch však potreba rýchlej komunikácie výsledkov dôležitá a pre vedcov je rýchle šírenie informácií v mnohých vedných odboroch kľúčové.[3]
Vedci pôvodne rozširovali svoje rukopisy rôznym spôsobom, často fyzickými kópiami (tzv. separátmi).[4] Šírenie vedeckých informácií v období rozšírenia počítačov a internetu nebolo celkom uspokojivé, vzhľadom na to, že veľké vydavateľstvá, ktoré vlastnia väčšinu z najvýznamnejších a najprestížnejších časopisov neumožňovali autorom voľne rozširovať elektronické kópie. Vydavateľstvá totiž umožňujú publikovať vedecké články autorom zadarmo, avšak vedecké časopisy sú distribuované za vysoké poplatky. Voľným šírením článkov by sa pripravovali o zisky. Autori však mohli voľne šíriť rukopisy, ktoré zaslali do redakcie, teda preprinty. Ako aj akceptované rukopisy - tzv. postprinty alebo e-printy, ktoré prešli recenziou, ale nemajú formu redakčne spracovaného článku. Takto môžu byť distribuované texty, ktoré ešte neboli redakčne spracované (zalomené a upravené do časopisového formátu), ako aj texty, ktoré už boli vydané ale vzhľadom na politiku vydavateľa, nemohli byť v tejto forme voľne šírené. Preprinty a postprinty sú preto jedným z pilierov otvoreného prístupu - jeho tzv. zelenej cesty.
Preprinty predstavujú výsledky ukončeného výskumu, avšak nepredstavujú dokončený vedecký článok, ktorý prešiel procedúrou hodnotenia (peer review).[3] Recenzie však neraz odhalia chyby, ktoré autori vo svojom pôvodnom texte (preprinte) musia pred publikáciou opraviť. Výsledky publikované v preprintoch je preto nutné brať s určitou mierou zdržanlivosti. Ich informačnú hodnotu nemožno celkom znevažovať, avšak je korektné ich evidovať ako orientačné informácie, ktorých konečnú platnosť potvrdia recenzované publikácie.
V roku 1991 vznikol prvý preprintový server rXiv.org.[5] Spočiatku akceptoval hlavne práce z fyziky a matematiky, ale čoskoro sa jeho záber rozšíril na ďalšie vedné odbory. Preprintové servery uľahčili šírenie vedeckých informácií. Napríklad tým, že poskytujú DOI a tak umožňujú autorom odkazovať na perzistentné verzie preprintov, ktoré je následne možné citovať. Publikovanie preprintu tak môže v niektorých prípadoch pomôcť autorom získať prvenstvo pri zverejnení vedeckého objavu.[6] Je však nutné dodať, že z hľadiska vykazovania výstupov vedeckej práce pre potreby kariérneho postupu vedca, či udeľovania grantov, nie sú preprinty evidované ani nijak zohľadňované.[7] Preto pokiaľ ich pokračovaním nie je recenzovaná vedecká publikácia, nemajú pre autorov na Slovensku veľký praktický význam.
Potreba urýchleného informovania odbornej aj širokej verejnosti o najnovších poznatkoch sa znásobila počas pandémie ochorenia Covid-19 v rokoch 2019 - 2021, kedy preprinty napriek svojim nedokonalostiam prispeli k rýchlejšej informovanosti o ochorení a jeho liečbe.
Od roku 2022 ich začala preprinty publikované v repozitároch arXiv, bioRxiv, medRxiv a ChemRxiv, kvôli narastajúcemu významu pokrývať aj jedna z najväčších databáz vedeckých publikácií Scopus.[8]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
