![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5a/Nikariots.jpg/640px-Nikariots.jpg&w=640&q=50)
Povstanie Nika
From Wikipedia, the free encyclopedia
Povstanie Nika[2][3][4] alebo Niká[5][pozn. 1] (gr. Στάσις τοῦ Νίκα Stasis ton Níka, v preklade Zvíťazíš!, resp. Buď víťazom!) bolo povstanie konštantínopolského obyvateľstva proti cisárovi Justiniánovi I. v roku 532. Pomenované bolo podľa rovnomenného pokriku povstalcov.
Povstanie Niká! | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() bývalý Konštantínopolský hipodróm | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
![]() |
![]() ![]() | ||||||||
Velitelia | |||||||||
cisár Justinián Theodora Flavius Belisarius Mundus Narses |
Flavius Hypatius niektorí senátori | ||||||||
Straty | |||||||||
neznáme | vyše 30 000 | ||||||||
Príčinou povstania bol odpor proti tvrdej fiškálnej politike cisára Justiniána I. (t.j. zvyšujúcim sa daniam) a neobľúbenosť byzantských úradníkov, ktorí Justiniánove reformy symbolizovali. Podnet k povstaniu avšak vyšiel zo zdanlivo málo závažnej bitky hipodrómskych frakcií (dém) Modrých a Zelených. Mestská posádka bitku potlačila a hlavných iniciátorov zajala a boli odsúdení na smrť. Dvom účastníkom sa podarilo poprave uniknúť a požiadať o azyl v neďalekom chráme. Po tom, čo boli aj títo dvaja iniciátori hliadkou v chráme internovaní sa Zelení a Modrí spojili a požadovali odstúpenie troch najnenávidenejších úradníkov - Jána Kapadóckeho, Triboniána a eparchu (mestského prefekta) Eudaimonia. Cisár Justinián požiadavky vzbúrencov prijal, avšak dav sa neupokojil a v meste sa započalo besnenie.
Povstalci zapálili viacero budov, mimo inými starú Hagiu Sofiu, Hagiu Irenu, budovu senátu, bránu cisárskeho paláca Chalke, či Zeuxippove kúpele. Popolom ľahla takmer tretina mesta. Situácia sa vyhrotila i tým, že rozvášnený dav z paláca vyvliekol synovca cisára Anastasia Hypatia a i napriek jeho protestom ho učinili v Hipodróme cisárom. Cisár Justinián, ktorý situáciu nezvládol chcel mesto opustiť spolu s jeho prívržencami opustiť, avšak pre odhodlanosť jeho ženy Theodory sa rozhodol proti povstaniu potlačiť. Nariadil preto generálom Belisarovi a Mundovi, aby so svojimi vojskami vytiahli proti povstalcom, V krvavých jatkách, ktoré nasledovali padlo podľa dobových odhadov (Ján Malalas a Prokopios Cézarejský) vyše 30 000 povstalcov, povstanie však bolo potlačené. Povstalecký cisár Hypatius bol spolu s jeho bratom popravený a vplyv dém výrazne upadol. Pravdepodobne do roku 537 sa v Konštantínopole neuskutočnili ani preteky vozotajov. Následne po povstaní sa cisár Justinián mohol orientovať na zahraničnú politiku, a keďže bolo hlavné mesto Konštantínopol poničené, tak i jeho obnove v novom byzantskom umeleckom štýle.[4][1][6]