Pohorelá
obec na Slovensku v okrese Brezno From Wikipedia, the free encyclopedia
Pohorelá je obec na Slovensku v okrese Brezno, na úpätí Nízkych Tatier pod vrchom Orlová. V blízkosti obce z jej južnej časti preteká rieka Hron. Pohorelá je treťou najväčšou obcou Horehronia.
| Pohorelá | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Brezno |
| Región | Horehronie |
| Vodný tok | Hron |
| Nadmorská výška | 764 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′55″S 20°01′06″V |
| Rozloha | 46,94 km² (4 694 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 093 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 44,59 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1612 |
| Starosta | Jana Tkáčiková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 976 69 |
| ŠÚJ | 508870 |
| EČV (do r. 2022) | BR |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Nová 392 |
| E-mailová adresa | obec@pohorela.sk |
| Telefón | 048 / 6196 102 |
| Fax | 048 / 6196 109 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Pohorelá | |
| Webová stránka: pohorela.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pohorelá leží na pravom brehu Hrona, na pomedzí Heľpianskeho podolia (podcelku Horehronského podolia) a Kráľovohoľských Tatier (podcelok Nízkych Tatier).[4] Na ľavom brehu Hrona strmo vystupuje Fabova hoľa, geomorfologický podcelok Veporských vrchov, patriaca do ochranného pásma Národného parku Muránska planina. Celý pravý breh Hrona je súčasťou ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry.[5]
Významné geografické body v okolí obce sú Ždiarske sedlo, vrch Orlová, horská poľana Andrejcová, prírodné rezervácie Mašianske skalky a Pohorelské vrchovisko. Na hornom konci obce sa nachádza prameň minerálnej vody.
Obec je vzdialená 33 km na východ od Brezna, 49 km juhozápadne od Popradu a 37 km severne od Tisovca. Krajské mesto leží 73 km západným smerom.
Časti obce
K obci Pohorelá patrí miestna časť Pohorelská Maša.
Ulice
Clementisova, kpt. Nálepku, Nová, Orlová, Za potokom, Za vŕšok, Jesenského, Hviezdoslavova, M.R.Štefánika, Jánošíkova, Sihla, Partizánska.
Vodné toky
Katastrálnym územím preteká rieka Hron v smere východ-západ a rozdeľuje územie na dve časti, severnú nízkotatranskú a južnú v oblasti Veporských vrchov. Na území obce postupne priberá sprava Krivý potok a Kopanický potok (preteká intravilánom obce v smere sever-juh a nad obcou priberá Skalný potok a Úplazový potok), zľava potom Rácov s prítokom Postaľ a napokon opäť sprava Hučanské.
Návrhy obecných symbolov schválilo Obecné zastupiteľstvo Pohorelá na svojom zasadnutí dňa 20.6.1997 (bod B/5 Uznesenia č. 17). Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísala obecné symboly do Heraldického registra Slovenskej republiky v marci 1998 pod signatúrou P-79/98.
Erb obce
Erb obce Pohorelá pozostáva z troch bielych kvetov čemerice s dvoma listnatými stopkami vyrastajúce z modrého trojvršia v červenom štíte. Čemericu zelenú (Helleborus uiridis) spomína v stati "Zbieranie lesných plodín" autor Michal Markuš, odvolávajúci sa na dielo Veszelského z roku 1798 (publikácia Horehronie - SAV Bratislava 1969) ako rastlinu používanú horehronskými a gemerskými pastiermi na liečenie zvierat. Vďaka tomu sa dostala do znakov obecných pečatí niektorých horehronských obcí založených na valašskom práve.
Autorom návrhu erbu obce je Mgr. Peter Návoy - obecný kronikár a učiteľ v ZŠ.
Vlajka obce
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/8). modrej (1/8), bielej (2/8), modrej (1/8), červenej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej strany.
Autorom návrhu vlajky obce a obecnej pečate je Ján Pompura - pracovník OÚ.
Obec vznikla začiatkom 17. storočia kolonizáciou na valašskom práve. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali pastierstvom a spracúvaním dreva. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1612. Patrila k Muránskemu panstvu.
V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň. Výstavbou domčekov pre robotníkov pohorelských železiarní vznikla terajšia osada Pohorelská Maša. V 19. storočí prevzali vlastníctvo železiarní na Horehroní Coburgovci. Správa coburgovských železiarní bola presunutá do Pohorelej. Po rozsiahlej modernizácii sa Pohorelský železiarsky komplex stal najvýznamnejším výrobcom železa v Gemerskej župe. V roku 1833 správca pohorelského železiarskeho komplexu Karol Heyssl tu postavil prvú valcovňu plechov vo vtedajšom Uhorsku. Coburgovský priemyselný komplex pozdĺž toku Hrona tvorili v roku 1844 2 huty, 15 vyhní, 3 hámre, 3 valcovne plechu a 2 valcovne železných tyčí.
Počas SNP v okolí operoval Katrušinov oddiel z brigády Jánošík a oddiely z brigád veliteľov E. Bielika, Jegorova a Šukajeva.
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, jednoloďová baroková stavba z roku 1762, po požiari opravený v roku 1883. Vnútorné zariadenie neogotické z 2. polovice 19. storočia. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz od F. Klimkoviča.[6]
- Coburgovský kaštieľ v časti Pohorelská Maša, klasicistická bloková stavba z rokov 1834-1835. Od tridsiatych rokov bol kaštieľ vo vlastníctve Štátnych lesov, neskôr v ňom bol umiestnený sirotinec a v súčasnosti je v ňom domov sociálnych služieb.[7] Modernými prestavbami objekt stratil svoju pôvodnú podobu.
- Súbor ľudových zrubových domov so sedlovými šindľovými strechami, v súčasnosti už zriedkavé.
- Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne na križovatke Novej ulice a ulice kpt. J. Nálepku.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Kultúrne podujatia
Na organizácii kultúrneho života sa vo významnej miere podieľa Občianske združenie Opora Pohorelá. V obci sa každoročne koná súťaž v ručnom kosení trávy kosou, najlepší súťažiaci zvládnu 0,5 ára pokosiť za čas kratší ako 2 minúty. 4. júna 2005 sa konali už 11 majstrovstvá sveta v ručnom kosení trávy kosou, vyhral domáci viacnásobný majster Dr. Lukáš Janoška.
V obci pôsobí Detský folklórny súbor Mladosť Pohorelá. V obci sa nachádza amfiteáter, ktorý slúži na organizovanie kultúrnych podujatí ako folklórne vystúpenia ale aj rockové festivaly. Rockový festival „Svätojánska noc plná hudby“ sa konal 17. júna 2006, zúčastnili sa ho viaceré významné skupiny slovenskej hudobnej scény.
Kulinárske špeciality
Gombofce, cibliky, ciberaj, prekladanec, šmantľoška, hubjarka, tľapkance, guľky.
Miestny kroj
Pri slávnostných príležitostiach sa nosí mužský súkenný odev (kroj) s malým klobúčikom a ženský kroj charakteristický červenou výšivkou a sukňou s jemnou modrotlačou. Súčasťou kroja sú čižmy a zdobený "brusliak" - kožúšok bez rukávov z ovčej kože s kožušinou z vnútornej strany.
Rodáci
- Matej Baraňaj (* ? – † 1763), rímskokatolícky kňaz
- Ctibor Ján Handzo (* 1906 – † 1972), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a cirkevný historik
Pôsobili tu
- Max Švabinský (* 1873 – † 1962), český maliar a rytec
- Jozef Gregor Tajovský (* 1874 – † 1940), prozaik, dramatik, básnik, redaktor, učiteľ a politik
- Gejza Horák (* 1919 – † 2003),jazykovedec a publicista.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
