Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky
From Wikipedia, the free encyclopedia
Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikol v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a reaguje tak na jej ekonomické dopady. Je však aj reakciou na dlhodobé systémové nedostatky slovenskej ekonomiky. Tvoria ho reformy a investície, ktoré majú potenciál nasmerovať Slovensko k zelenej a digitálnej budúcnosti.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Sekcia plánu obnovy | |
Úrad vlády Slovenskej republiky | |
Sekcia plánu obnovy na Úrade vlády SR plní funkciu Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA) | |
Generálna riaditeľka: | Lívia Vašáková |
---|---|
Sídlo: | Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, Slovensko |
Počet zamestnancov: | 101 (k 1.3.2023) |
Webová stránka | |
planobnovy.sk |
Hlavným cieľom plánu obnovy je transformovať Slovensko na moderný štát s inovatívnou ekonomikou, ktorý bude zároveň zdravou a zelenou krajinou. Na základe stanoveného kľúča bude mať Slovensko k dispozícii 6,4 miliárd eur na vykonanie reforiem a investícií obsiahnutých v pláne obnovy.[1][2]
Slovensko sa radí medzi najúspešnejšie krajiny v EÚ v implementácii plánu obnovy. Svoj plán obnovy odovzdalo ako piata krajina v rámci EÚ. Ako tretia krajina v EÚ si Slovensko dokázalo nastaviť pravidlá a vyrokovať s EK všetky detaily, ako plán obnovy realizovať.[3] Slovensko bolo siedmou krajinou v Únii, ktorá si podala prvú žiadosť o platbu. Druhú žiadosť o platbu si Slovensko podalo ako šiesta krajina v EÚ. Podľa prieskumu Eurobarometra patrí k najlepším 4 krajinám v rámci povedomia občanov o pláne obnovy.