Platónska akadémia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Platónska akadémia alebo Platónova akadémia bola filozofická škola založená Platónom približne v roku 387 pred Kr.
Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos. Na pozemku rástlo dvanásť posvätných olív (moriai). Olej z týchto stromov sa udeľoval víťazom panathénajských hier.
Po organizačnej stránke bola Akadémia thiasom na pestovanie kultu Múz. Platón sledoval jej založením pravdepodobne aj politické ciele, ako možno súdiť podľa jeho výkladu o spoločenskom poslaní filozofov v dialógu Štát.
Obsahom svojej činnosti nadväzovala na tradície pytagorovského spolku. O jej vedeckom a filozofickom programe si možno utvoriť predstavu zo 7. knihy Platónovej Ústavy, kde sa opisuje, ako treba vzdelávať filozofov. Ako hlavné zložky vzdelania filozofov sa tu uvádza aritmetika, geometria, stereometria, astronómia a náuka o harmónii. Tieto vedecké disciplíny sa označujú ako predohra k najvyššej forme rozumovej činnosti, k dialektike.
Zatvorenie filozofickej školy Justiniánom I. v Aténach v roku 529 sa zvyčajne pokladá za víťazstvo teológie nad klasickým myslením, ale J. Pelikan tvrdí: „Zatvorenie platónskej akadémie bol viac čin/skutok koronera než kata.“[1]