From Wikipedia, the free encyclopedia
Pif (resp. do roku 1965/1969 Vaillant; presné názvy pozri nižšie) je názov (resp. hlavná súčasť názvu) francúzskeho komiksového časopisu pre mládež, ktorý vychádzal od roku 1945 do roku 1993 a potom s dlhými prestávkami do roku 2017, znova sa vydáva od roku 2020. Vychádzal najprv krátko ako dvojtýždenník, potom dlho ako týždenník, potom krátko ako mesačník a napokon krátko ako štvrťročník (podrobnosti o frekvencii vydávania pozri nižšie), aj posledná vydavateľská iniciatíva počíta so štvrťročnou periodicitou. Pif je aj meno fiktívneho kresleného psa, ktorý sa v spomínanom časopise často vyskytuje. A Pif je takisto súčasť názvu viacerých vedľajších časopisov vychádzajúcich paralelne so spomínaným časopisom.
V slovenskej mutácii časopis vychádzal v rokoch 1990 – 1992 najprv pod názvom Pif, potom pod názvom Pif s hračkou (podrobnosti pozri nižšie).
Časopis bol určený deťom. V každom čísle sa nachádzalo viacero vážnych alebo komických komiksových príbehov, často od prominentných autorov, a prípadne niekoľko strán s klasickým textom (napr. inzeráty či televízny program). Svoje komiksové príbehy v časopise mal napríklad pes Pif, kocúr Herkules (fr. Hercule), Pifov syn Pifík (fr. Pifou), pes Gai-Luron, praveký hrdina Rahan, intelektuálny dobrodruh Corto Maltese, dobrodruh Fanfán Tulipán (franc. Fanfan la Tulipe), vynálezca Léonard či Gal Asterix. Jednotlivé príbehy boli buď uzavreté alebo na pokračovanie, ale postavy sa každopádne opakovali aj v ďalších číslach. V starších číslach časopisu sa striedali farebné a čiernobiele komiksy, neskôr boli komiksy už len farebné. K obľúbenosti časopisu prispievalo aj to, že skoro každé číslo obsahovalo nejakú originálnu, často nepapierovú, prílohu (v slovenských vydaniach nazývanú "hračka”, vo francúzskych gadget), vymyslenú špeciálne pre dané vydanie: bežnú hračku, kúzelnícke pomôcky, komické okuliare, pero s mikroskopom a ďalšie. [1]
Okolo roku 1970 dosiahol časopis svoj najvyšší náklad (vyše milióna výtlačkov) [2]; ide zároveň o neprekonaný rekord v oblasti nákladu európskych komiksových časopisov.
Postava kresleného psa Pifa sa prvýkrát objavila v novinách L’Humanité 26. marca 1948 [3]. V časopise, o ktorom je tento článok, sa pes Pif prvýkrát objavil až v roku 1952, ale stal sa v ňom natoľko populárnym, že ho časopis v roku 1965 najprv zahrnul do svojho názvu a neskôr už priamo niesol jeho meno (názvy pozri nižšie). [4]
Predchodcom komiksového časopisu bol časopis Le Jeune Patriote (doslova: Mladý patriot) vydávaný mládežníckou organizáciou Francúzskej komunistickej strany v rokoch 1944 – 1945, ktorý nebol (primárne) komiksovým časopisom. V roku 1945 sa tento časopis zmenil na prevažne komiksový časopis a bol premenovaný na Vaillant: Le Jeune Patriote (doslova: Udatný človek: Mladý patriot). Číslovaný však nebol od jednotky, ale pokračoval v číslovaní časopisu Le Jeune Patriote. Ďalšie zmeny a podrobnosti vidno v nasledujúcom prehľade.
Názvy „hlavného“ časopisu boli:
Od októbra 1944 do júna 1946 časopis vychádzal ako dvojtýždenník, potom do júna 1993 ako týždenník, potom do nov. 2008 ako mesačník a nakoniec do novembra 2017 (približne) ako štvrťročník.
Časopis bol číslovaný priebežne od októbra 1944 do februára 1969 (vyšlo celkovo 1238 čísel). Potom od februára 1969 sa začalo číslovanie znova od jednotky a trvalo až do novembra 1993 (vyšlo celkovo 1253 nových čísel). Pif découverte mal znova číslovanie od jednotky (vyšli celkovo 3 nové čísla). V júni 2004 sa začalo nové číslovanie (tentokrát od nuly) a trvalo až do novembra 2008 (vyšlo celkovo 54 nových čísiel). Nové číslovanie (od jednotky) začalo aj v júni 2015 a trvalo až do novembra 2017 (vyšlo celkovo 9 nových čísiel).
Okrem hlavného časopisu vychádzali aj rôzne „vedľajšie“ časopisy (rôzne pravidelné špeciály atď.), najmä:
V roku 2018 sa uskutočnila zbierka na financovanie plánovaného pokračovania vydávania časopisu ako týždenníka v podobe poskladaného veľkoformátového papiera, ale k vydávaniu nakoniec nedošlo pre finančné problémy vydavateľa (L’Humanité). [10][11]
Ako možno vidieť aj podľa zoznamu cien pre rôzne štáty na obale časopisu, časopis sa vyvážal do mnohých krajín po celom svete. Vzhľadom na to, že časopis v podstate vlastnila Francúzska komunistická strana (pozri nižšie), bol na rozdiel od iných západných komiksov oficiálne dostupný aj vo východnej Európe ovládanej komunistickými stranami.
V nemčine vychádzal od roku 1975 časopis Yps, ktorý mal podobný obsah ako francúzsky Pif a preberal aj niektoré komiksy a hračky z francúzskeho Pifa. Obdobný časopis vo fínsku sa volal Jippo, ale vychádzal len pár rokov (1977 – 1982). Kanadská verzia Pifa vychádzala pod názvom Piforama.
Pokiaľ ide o predaj originálneho francúzskeho časopisu, časopis bol jedným z mála západných komiksov, ktorý bol v predaji aj v bývalom Česko-Slovensku; nie však v celoštátnej distribúcii, ale v špecializovaných predajniach zahraničnej tlače (na Jungmannovej ulici v Prahe a Leningradskej (dnes Laurinskej) ulici v Bratislave).[1]
Pokiaľ ide o preklady, za socializmu v slovenčine vyšli publikácie Pif a jeho dobrodružstvá (1969) a Pifove nové dobrodružstvá (1970); obe boli vydané v slovenskej a českej mutácii v Sovietskom zväze ako prekreslená a prerozprávaná úprava francúzskych originálov. Po Nežnej revolúcii vydávalo české nakladateľstvo Trans Com Service v českej aj slovenskej mutácii v rokoch 1990 – 1992 už priamo preklad francúzskeho originálu časopisu, a to pod názvom Pif (resp. posledné čísla pod názvom Pif s hračkou); vydávanie sa skončilo spolu s ukončením vydávania francúzskeho časopisu. Okrem toho vychádzala v českom nakladateľstve Grafit počas celých 90. rokov česká a slovenská mutácia časopisu Pif poche (po slovensky pod názvom Pif poche – Pif do vrecka), ktorá ale neskôr vychádzala už len po česky [12][13][14][15][16][17]
Za socializmu príbehy z francúzskeho Pifa okrem toho vychádzali preložené do češtiny aj v niektorých ročníkoch časopisov ABC mladých techniků a přírodovědců (od roku 1957) a Semička pionýrů (od roku 1975). [18][19]
Vydavateľom bolo spočiatku vydavateľstvo, ktoré sa volalo najprv “(S.A.) Les Éditions Vaillant” (uvádzané aj ako “Éditions de Vaillant”) a neskôr (od začiatku 80. rokov) sa volalo “(S.A.) Les Éditions Vaillant-Miroir-Sprint Publications” (skrátene “(S.A.) V.M.S. Publications” alebo “Éditions Vaillant”). Toto vydavateľstvo vydávalo najmä komiksy pre deti a mládež a bolo prepojené s Francúzskou komunistickou stranou. Začiatkom 21. stor. toto vydavateľstvo zaniklo. [20][21][22][23][24][25]
Od roku 2004 bolo vydavateľom vydavateľstvo Pif éditions, vlastnené riadiacimi pracovníkmi denníka L’Humanité. Zaniklo v roku 2009. Denník L’Humanité v tom čase vlastnila menšinovo Francúzska komunistická strana (40 %), zvyšok vlastnil personál denníka a obyvateľstvo. [26][27][28]
Od roku 2015 bola vydavateľom priamo spoločnosť vlastniaca L’Humanité. [29][30]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
