Pernek

Pernek je obec na Slovensku v okrese Malacky. Patrí do Bratislavského samosprávneho kraja.

Pernek
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Malacky
Región	Záhorie
Nadmorská výška	278 m n. m.
Súradnice	48°22′00″S 17°08′48″V
Rozloha	27,36 km² (2 736 ha) [1]
Obyvateľstvo	908 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	33,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1394
Starosta	Martin Ledník[3] (nezávislý)
PSČ	900 53
ŠÚJ	508161
EČV (do r. 2022)	MA
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa obecného úradu	Ocú Pernek Pernek 48 900 53
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	034/778 42 46
Fax	034/778 41 23
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pernek
Webová stránka: pernek.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Svojou strategickou polohou tvorí križovatku ciest medzi významnými mestami a obcami regiónu ako sú Malacky, Rohožník, Pezinok, Bratislava. Spojenie Pernek – Pezinská Baba - Pezinok tvorí jeden z mála cestných prechodov cez pohorie Malých Karpát.

Názov

Pôvodný názov obce sa uvádza už v roku 1206 ako Misle, neskôr v roku 1231 ako Mislen. Názov Pernek (Perneck) sa po prvý raz vyskytuje okolo roku 1394, od kedy sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci. Historické pramene majú na význam názvu obce rôzne vysvetlenia. Napr. Ján Stanislav odvodzuje názov Pernek od slova perunek, miesto, kde sa obetovalo pohanskému bohovi Perúnovi. Iná verzia hovorí, že na mieste dnešnej obce bolo horské údolie, v ktorom bývali Nemci. V jednom kúte pod príkrym horským svahom sa údajne zdržiavali medvede. Bol to teda medvedí kút – nemecky Bärenecke, ktorého názov Slovania vyslovovali ako Pernek. Ďalšia verzia znie tak, že meno je odvodené od obyvateľa Hansa Pernekkera.  

Geografia

Obec sa nachádza v južnej časti Záhoria, v tzv. Záhorskej nížine, pri západnom úpätí Malých Karpát na území, ktorému sa hovorí tiež Podhorie, v nadmorskej výške 278 m n. m.

Kataster obce Pernek sa rozprestiera v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty blízkosti  v športového a rekreačného strediska Pezinská Baba. Susedí s katastrálnym územím obcí Kuchyňa, Jabloňové, Vojenského obvodu Záhorie a mesta Pezinok.

Nad obcou sa rozprestierajú lesy Malých Karpát, v ktorých prevládajú porasty listnatých drevín ako buk, dub, alebo hrab a z ihličnanov smrek, miestami i smrekovec. Pod obcou sa nachádza aj pásmo borovicových lesov, miestnymi nazývaný „búr“.

Dejiny

Prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1394.

Za najstaršiu časť obce sa považuje ulica „Tŕnie“, kde si pôvodní obyvatelia vybudovali kaplnku, na mieste ktorej sa v rokoch 1672 až 1675 vybudoval kostol sv. Ducha, postavený v barokovom štýle s klasicistickou úpravou fasád. Pernek bol poddanskou dedinou Plaveckého hradu. V roku 1663 prešli obcou turecké vojská pri útoku na Viedeň. Na mieste prechodu Turkov z Jabloňového do Perneka je v súčasnosti Vojenský výcvikový priestor „Turecký vrch“, ktorý sa nachádza asi 4 km južne od obce. Súčasťou obce bola aj osada „Hute“, ktorá vznikla okolo roku 1670. Náleziská kremeňa v tejto lokalite vytvorili podmienky pre vznik sklenej huty. Potvrdzujú to náleziská sklenených predmetov z nedávnej minulosti. Osada zanikla po zániku sklárskej továrne „Zámčisko“. Jej názov sa zachoval doposiaľ ako názov jednej z lokalít Perneka.

3 km od Perneka sa dobýval od r. 1840 pyrit, najmä pre obsah síry, ktorá sa používala na výrobu strelného prachu počas „napoleonských vojen“ a neskoršie na výrobu kyseliny sírovej.  Ruda sa ťažila až do konca I. svetovej vojny.  V chotári boli do konca 17. storočia bane na striebro a zlato. Počas I. svetovej vojny boli severovýchodne, asi 3 kilometre od Perneka, ešte v prevádzke antimónové bane. Antimón, ktorý dodáva pevnosť oceli, bol veľmi žiadanou surovinou hlavne počas vojnových období. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila banskú úzkorozchodnú železnicu určenú pre dopravu suroviny z baní do prvotnej úpravovne, ktorá bola pri vlakovej stanici Pernek

V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a v roku 1924 firma zlikvidovaná. Banská úzkorozchodná železnička bola zrušená na začiatku 30. rokov. Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, výrobou kvalitných brezových metiel, povozníctvom (zvážanie rudy, dreva), pálením dreveného uhlia, známi boli pestovaním konopea je jpredajom v Uhorsku, Rakúsku a na Morave.

Pri sčítaní ľudu v roku 1940 obývalo Pernek 1 190 obyvateľov. Ľudia pracovali prevažne v lesníctve a poľnohospodárstve. Pestovali obilniny, zemiaky, kapustu. Les neposkytoval len stavebný materiál a ochranu pred nepriateľom v čase núdze, ale bol aj zdrojom obživy obyvateľov. V roku 1949 tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa neskôr stalo aj vlastníkom miestneho kameňolomu.

Vývoj obyvateľstva obce je charakterizovaný rôznymi vývojovými vlnami, progresívneho ale aj regresívneho charakteru. Bol ovplyvnený administratívno-politickými a spoločenskými zmenami. V 70 rokoch boli sídla na Slovensku rozdelené do 5 kategórií. Do piatej kategórie, tzv. Ostatné nestrediskové sídla, patril aj Pernek, čo zásadným spôsobom prispelo k výraznému poklesu obyvateľstva, vďaka reguláciám obmedzujúcim stavebnú výstavbu.

Obec sa v tom období stala vďaka svojej blízkosti k hlavnému mestu rajom bratislavských víkendových chalupárov. Dnes tento trend ustupuje a zaznamenáva výrazné zvýšenie novousadlíkov, hlavne mladých rodín.

Turistika a voľný čas

Blízkosť Bratislavy (len 40 km) a zachovaná krása prírodnej diverzity, Pernek priam predurčuje ako rekreačné zázemie hlavného mesta. V Perneku začínajú pešie turistické trasy, ako aj dva náučné cykloturistické chodníky.  

Pešia turistika

• Modrá turistická značka začína pri miestnej škole a vedie cez obec až do Podbabskej doliny. Podbabskou dolinou pokračuje do sedla Baba a ďalej do obce Limbach.

• Žltá značka začína taktiež pri miestnej škole. Vedie cez lokalitu Staré bane až do sedlo Javorina kde sa napája na Štefánikovu magistrálu.Spočiatku sa jej trasa príliš nelíši od obvyklej lesnej cesty, až na vyrovnané stúpanie a menšie zárezy. Neskôr sa ale krátko za sebou objavia dve oporné steny, prerušené celkom tromi priepustkami. Na vnútornej stene jedného z nich je bol vyrytý letopočet 1917. Ide o letopočet postavenia banskej úzkorozchodnej železničky.

• Miesta turistická značka tvorí spojnicu medzi žltou a modrou turistickou trasou cez lokalitu Zámčisko. V lokalite Žámčisko sa táto turistická trasa odpája a smeruje cez hrebeň Kostolného vrchu až na Štefánikovu magistrálu pod kopcom Čmeľok.  

Cykloturistika

Je k dispozícií niekoľko trás:

• Náučný cykloturistický chodník okolím Perneka: je obojsmerný, samoobslužný a celoročne schodný v závislosti od poveternostných podmienok, v zime nie je udržiavaný. Primárne je určený na cykloturistiku, ale vhodný je aj na peší prechod. Trasa je po celej svojej dĺžke označená náučným zeleným pásovým cykloturistickým značením. Náučný chodník ma celkovú dĺžku 8,87 km s vhodnosťou pre bicykle MTB, náročnosť SPORT a pridelené registračné číslo N 5001. Celkovo je na jeho trase inštalovaných 13 náučných panelov a dve panoramatické mapy. Najvyšší bod trasy predstavuje kóta Hradisko s nadmorskou výškou 418 m. n. m. a najnižším miestom je kóta Obecný úrad s nadmorskou výškou 260 m. n. m. Celkové klesanie náučnej trasy je 418 metrov a celkové stúpanie náučnej trasy je 411 metrov. Svojou nenáročnosťou je určený aj pre rodiny s deťmi. Časť trasy náučného chodníka vedie po telese bývalej banskej úvraťovej železničky. Návštevník sa na jednotlivých náučných paneloch dozvie informácie týkajúce sa napr.: baníctva, geológie, histórie, mlynárstva, flóry, fauny, významných osobností obce Pernek atď.
• Náučný cykloturistický chodník Pernek - Pezinok: Spája dve historické banícke lokality - Pernek a Pezinok. Prechádza cez dve katastrálne územia Pernek a Pezinok. Tento náučný chodník prepája dva iné náučné chodníky, a to: „Náučný cykloturistický chodník okolím Perneka“ a „Banský náučný chodník Pezinok“. Náučný chodník, (cyklotrasa) je obojsmerný, samoobslužný a celoročne schodný. Primárne je určený na cykloturizmus, ale vhodný je aj na peší prechod. Trasa je po celej svojej dĺžke vyznačená modrým cykloturistickým značením na žltom podklade podľa normy STN. Spôsob začiatku prechodu náučným chodníkom je individuálny. Číslovanie náučných panelov je vzostupné od kóty „Podbabská dolina - začiatok“ (pozn. náučný panel č. 1) až po kótu „Nad štôlňami“ (pozn. náučný panel č. 12). Náučný chodník sa napája od kóty „Nad štôlňami“ cykloturistickou spojkou s cyklotrasou č. 8041 „Suchý vrch“. Celková dĺžka náučného chodníka spolu s cykloturistickou spojkou je 11,8 km. Prevýšenie je 369 metrov stúpanie a 320 metrov klesanie v smere cyklotrasy. Cyklotrasa má pridelené evidenčné číslo N2003. Je vhodná pre MTB bicykle s náročnosťou SPORT. Na náučnom chodníku sa nachádza 12 náučných panelov (v katastri obce Pernek sa nachádza 6 náučných panelov), ktoré obsahujú rôzne informácie napr. o: baníctve a banskej činnosti, histórii, lesnej železničke, geológii, hydrogeológii, flóre, faune a turizme - turistických trasách.

• Horský priechod Pezinská Baba: klasická trasa pre cestný bicykel. Z Perneka cez sedlo Baba do Pezinka a späť. Trasa má prevýšenie cca 250m a dĺžku 28 km. V prípade záujmu nie je nutné vracať sa tou istou trasou. Možný je návrat cez Zochovu chatu, Sedlo Hubalová a Vývrat. Dĺžka okruhu je 58 km

• Čmelok: Trasa vhodná pre horský bicykel. Z Perneka cez Kuchyňu smerom na Rohožník.  Cca 2 km za Kuchyňou je odbočka na Vývrat. Cez Vývrat ďalej na sedlo Hubalová. Odtiaľ po červenej značke až na lúku Čermák (vodný zdroj), ďalej stále po červenej až po kopec Skalnatá, potom na Javorinu.Cez Babu, návrat naspäť do Perneka.

• Rieka Morava: Z Perneka cez Malacky a Gajary na cykloturistickú trasu vedúcu popri rieke Morave. Na trase sa nachádzajú informačné tabule s popisom zaujímavých miest, tamojšieho rastlinstva a zvierat. Trasa vedie po bývalých, tzv. cestách rýchleho nasadenia pri hranici s Rakúskou republikou, miestami križujúc lužné lesy. Pri obci Vysoká pri Morave sa pokračuje štátnu cestu do Zohoru a odtiaľ ďalej cez Lozorno späť do Perneka. Dĺžka trasy je cca 70 km.

Zimná turistika

5 km juhozápadne nad obcou je známe stredisko zimných športov Pezinská Baba. Dopravne je dostupné osobným autom po štátnej ceste č. 503, prípadne autobusovou dopravou. Priemerná dĺžka lyžiarskej sezóny je 90 dní. Pre záujemcov o zjazdové lyžovanie je k dispozícií 5 lyžiarskych vlekov. Lyžiarske svahy so stredne strmým sklonom sú technicky zasnežované s večerným osvetlením. K dispozícií sú viaceré možnosti ubytovania, stravovania, skiservis, parkovisko. Terény sú vhodné aj na lyžiarsku turistiku a sánkovanie. Lyžiarske bežecké trate s dĺžkou 1, 2, 3 a 4 km sú pravidelne udržiavané, 5 km dlhá trať s nepravidelnou údržbou. Nenáročné sú lyžiarske túry po turistických značených trasách, napr. na Zochovu chatu, z Kamzíka až na Babu a ďalej do Sklenej Huty po Štefánikovej magistrále.

Referencie

1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty