slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti From Wikipedia, the free encyclopedia
Pavol Emanuel Dobšinský (* 16. marec 1828, Slavošovce – † 22. októbra 1885, Drienčany[1]) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
| Pavol Emanuel Dobšinský | |
| slovenský spisovateľ, folklorista a evanjelický kňaz | |
 | |
| Narodenie | 16. marec 1828 Slavošovce, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 22. október 1885 (57 rokov) Drienčany, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Pavol Dobšinský |
V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 70. mieste.[2]
Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán v Brezne u Jána Chalupku v rokoch 1853 - 1855, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako kňaz. Zomrel 22. októbra 1885 na silný zápal pľúc.
Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Jeho druhou manželkou sa stala Adela Medvecká-Čajaková, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej.
| „ | „Bol to slovenský Homér, muž, ktorý vyrozprával vnútorné príbehy svojho ľudu. Žil teda tu, uprostred pokojnej prírody, ktorá vie o jeho pominuteľnosti času, ale netuší aj o jeho trvaní. Bol to muž stálosti a vernosti, muž nie výbušný, nie prchký a náhlivý, ale práve trvajúci v pokojnej práci. Kázal a učil, utvrdzoval a vychovával mladých aj starých, gazdoval, včelárčil a záhradníčil, bol robotníkom medzi robotníkmi. Ako by ten nemal dôverne poznať život svojho ľudu? Bol to jeho život. Na Dobšinského povestiach sa vychovalo mnoho generácií slovenských detí, vychovalo, totiž vycibrilo si zmysel pre krásu reči, ľahkonohosť a súčasne všemocnosť fantázie, pre príbeh od ktorého sa nedá odtrhnúť. A ešte mnoho generácií, ustavične budú prichádzať k Dobšinskému, lebo mnohé čo dnes skvele cvendží slávou a šíravami sveta časom vybledne, ako staré plátno, ale Dobšinského povesti budú, kým bude slovenská reč..“ | “ |
| – Vladimír Mináč | ||
Začiatky jeho literárnej tvorby sa datujú ešte od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Už v tej dobe písal básne v intenciách štúrovskej poézie. Boli to najmä ponášky na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne. Sústavne tiež prekladal zo svetovej poézie. V rôznych časopisoch mu postupne vyšli preklady Byrona, Lamartina, Mickiewicza. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol, recenzoval almanachy Concordia a Lipa. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Janka Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho.
Ťažisko jeho činnosti je vo folkloristike. Už ako študent sa zaoberal problematikou ľudovej slovesnosti. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1861 vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti (1880 – 1883). Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.
Ako uvádza Angela Kolesárová, pamätná izba P. E. Dobšinského bola zriadená v roku 1970 za výraznej podpory obyvateľov a rodákov Slavošoviec. Pri príležitosti 142. výročia narodenia Dobšinského bol slávnostne odhalený pamätník za účasti prof. Jána Čajaka ml. a zároveň bola slávnostne pomenovaná Základná škola menom Dobšinského. V roku 1978 pri príležitosti 150. výročia narodenia Dobšinského bola pamätná izba reinštalovaná Baníckym múzeom v Rožňave. V roku 2004 bola vo Francúzsku vydaná zbierka 100 najkrajších rozprávok sveta a Slovensko má v nej zastúpenie jednou rozprávkou Ružová Anička. Asteroid, ktorý bol pomenovaný podľa Dobšinského má číslo 39880 a nachádza sa v hlavnom pásme asteroidov medzi dráhou Marsu a Jupitera.[3]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol DobšinskýSeamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
