Pálfiovská papiereň
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Pálfiovská papiereň (staršie Pálffyovská papiereň) bola papiereň za Cajlou, dnes už historickou časťou mesta Pezinok, na súčasnej Malackej ceste číslo 65. Bola založená Pálfiovcami v roku 1620 a svoju činnosť ukončila v roku 1866. Od roku 1934 na mieste vyhoreného mlyna na obilie, ktorý bol prestavanou hlavnou budovou papierne, stojí Fabianov mlyn a jedinou zachovanou budovou pôvodnej papierne je sušiareň papiera.
Pálfiovská papiereň | |
Fabianov mlyn | |
papiereň (neskôr mlyn) | |
Sušiareň papierne v roku 2016 | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Pezinok |
Mesto | Pezinok |
Mestská časť | Cajla |
Poloha | Malacká cesta 65 902 01 Pezinok-Cajla |
- súradnice | 48°19′03″S 17°14′48″V |
Vznik | 1620 (papiereň) 1934 (Fabianov mlyn) |
Zánik | 1866 (papiereň) |
Pre verejnosť | verejnosti neprístupné |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 107-10660/1, 107-10660/2, 107-10660/3 |
- dátum zápisu | 6. 8. 1992 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
V rokoch 1640 až 1693 dodávala papier aj do univerzitnej kníhtlačiarne v Trnave. Takmer všetok papier z produkcie tejto papierne bol označený pálfiovským erbom (jeleňom vyrastajúcim z kolesa) v podobe vodoznaku alebo firemnej značky.[2]
V roku 1866 papiereň ukončila svoju činnosť, kvôli zavedeniu veľkovýroby papiera z celulózy. Poslednými majiteľmi papierne boli Tauberovci, ktorí ju získali v 1. polovici 19. storočia.
Sušiareň papiera je od roku 1992 kultúrnou pamiatkou. Budova má obdĺžnikový pôdorys, je murovaná, dvojposchodová a má aj podkrovie.
Hlavná budova papierne bola prestavaná na mlyn na obilie, ktorý v lete 1934 do základov vyhorel a na jeho mieste bol Vincentom a Emilom Fabianom postavený nový mlyn, ktorý fungoval až do 50. rokov 20. storočia. V týchto rokoch bol mlyn znárodnený a mlynská výroba ukončená. Pôvodne patril rodu Anderith (neskôr premenovaný na rod Andor). Poslednými majiteľmi mlynu boli Eugen Fabian a jeho syn Peter. V súčasnosti je z Fabianovho mlynu súkromná rezidencia.
Mlyn s mlynským zariadením a hospodárskou stavbou a mlynský náhon boli v roku 1992 vyhlásené za kultúrnu pamiatku.
V mlyne sa nachádza pôvodné mlynské zariadenie. Patril k zmodernizovaným mlynom, preto sa v ňom už nenachádza mlynské koleso, ktoré bolo nahradené dieselovým a neskôr elektrickým motorom. V mlyne sa nachádzajú triedičky, čističky, paternostre, hodvábne sitá a tri valcové stolice, pričom jedna z nich je zložená z dvoch dvojíc valcov.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.