Oxid titaničitý

Oxid titaničitý (TiO₂) je najbežnejšia zlúčenina titánu. V prírode sa vyskytuje v troch modifikáciách, ako rutil, anatas a brookit, okrem toho je známych ďalších päť vysokotlakových foriem a tri metastabilné formy. Oxid titaničitý má široké využitie v priemysle, od bieleho pigmentu v maliarstve cez plnivá a prísady v kozmetických prípravkoch, liečivách a potravinách, až ako fotokatalyzátor. Pri použití v potravinách má E číslo E171.^[1]

Oxid titaničitý
Oxid titaničitý
Oxid titaničitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	TiO2
Synonymá	rutil, anatas, brookit
Vzhľad	biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	79.866 g.mol-1
Teplota topenia	1843 °C
Teplota varu	2972 °C
Hustota	4.23 g.cm3 (rutil), 3.78 g.cm3 (anatas)
Bezpečnosť NFPA 704 0 1 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	13463-67-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Pigment

Má najväčšiu kryciu mohutnosť spomedzi všetkých bielych pigmentov. S ľanovým olejom skoro vôbec neschne a ako olejová farba silne žltne a zvetráva (v skutočnosti nezvetráva, ale vplyvom UV katalyticky rozkladá organické oleje), preto sa používa viac na akvarel, gvaš, pastel alebo nemastnú temperu. Často sa predáva ako menej hodnotná zmes s barytovou bielobou a zinkovou bielobou, kde tvorí niekedy len 30 %.

Zdravie

V prírode sa vyskytuje vo viacerých formách a modifikáciách. Ide o látku, ktorá sa bežne vyžíva v rôznych oblastiach každodenného života. Je obsiahnutý v kozmetických prípravkoch, používa sa v potravinárskom priemysle, v maliarstve, v dentálnej oblasti, zdravotníctve či pre jeho sterilizačné vlastnosti v interiérových zriadeniach napr. dlaždice potreté TiO2 v kúpeľniach a iné. Pôsobením ultrafialového svetla na oxid titaničitý sa aktivuje fotokatalytická reakcia, ktorá okrem iných pozitívnych vlastností sa vyznačuje i antibakteriálnym účinkom. Počas reakcie svetla a titan-dioxidu sa uvoľňujú záporne nabité častice – ióny, ktoré zabraňujú tvorenie baktérii v mieste, ktoré prišlo do styku s TiO₂ alebo ho obsahuje. Tento princíp sa vo veľkej miere využíva napr. v prostredí dentálnej hygieny ako vyhľadávaný novodobý trend starostlivosti o chrup v mnoho svetových krajinách.

Vdychovanie jeho nanočastíc môže spôsobiť zápalové ochorenie pľúc ktoré môže prejsť až do rakoviny.^[2][3] To viedlo vo Francúzku k rozhodnutiu zakázat jeho používanie v potravinách.^[4]

Referencie

1. ZDRAVOPEDIA. Zoznam Éčiek [online]. Zdravopedia, 2022-11-25, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}
2. Bradley, Simon. Health concerns raised over nanoparticles [online]. Swissinfo, 20.1.2011, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
3. Jürg Tschopp a kol.. Nanoparticles activate the NLR pyrin domain containing 3 (Nlrp3) inflammasome and cause pulmonary inflammation through release of IL-1α and IL-1β [online]. PNAS, 9.11.2010, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.
4. Samuel, Henry. France to ban E171 additive found in sweets and pastries as it may pose cancer risk [online]. The Telegraph, 18.5.2018, [cit. 2019-02-16]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému oxid titaničitý

Zdroj

• FUJISHIMA, Akira; ZHANG, Xitong; TYRK, Donald. TiO₂ photocatalysis and releated surface phenomena. Surface Science Report, 2008, roč. 63, čís. 12, s. 515-582.