Orientačný beh
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Orientačný beh (skratka OB) je športové odvetvie vytrvalostného charakteru, pri ktorom je úlohou prejsť alebo prebehnúť podľa mapy a buzoly trať vyznačenú na mape za čo najkratší čas. V teréne nie je trať vyznačená, sú tam umiestnené iba kontrolné stanovišťa (kontroly - skrátene KS). Trať je na mape vyznačená trojuholníkom, ktorý predstavuje štart, krúžkami, ktoré predstavujú kontroly a končí zdvojeným krúžkom, ktorý predstavuje cieľ. Kontroly sú pospájané čiarou a očíslované poradovými číslami. V teréne sú kontroly označené trojbokým oranžovo bielym lampiónom rozmeru 30x30 cm. Postupy medzi kontrolami si volí pretekár podľa vlastného výberu, pričom musí dodržať predpísané poradie určené poradovými číslami na mape. Na každej kontrole si označí do preukazu prechod kontrolou. Ako pomôcku pri hľadaní kontrol využíva opis kontrol, ktorý dostane ešte pred štartom. Výsledok pretekára závisí od rýchlosti behu, optimálneho výberu postupov medzi kontrolami, rýchlosti a správnosti rozhodovania a bezproblémového nájdenia samotnej kontroly. Víťazom je pretekár s najnižším dosiahnutým časom. Kto označením v preukaze nepreukáže prechod všetkých KS v určenom poradí, je diskvalifikovaný.[1]
Orientačné športy na Slovensku združuje Slovenský zväz orientačných športov (skratka SZOŠ), medzinárodná federácia orientačných športov sa volá International Orienteering Federation (skratka IOF).
Trate sú postavené v rôznej dĺžke a náročnosti, ktoré závisia od:
Kontrol je v teréne spravidla viac ako je počet kontrol na jednej trati, preto má každá kontrola jedinečný kód. Kód je umiestnený na raziacom zariadení, prípadne na stojane pre kontrolu. Jednotlivé trate nie sú vopred známe. Zverejnené sú iba dĺžka, prevýšenie a počet kontrol na trati. Mapu so svojou traťou dostáva pretekár až tesne pred štartom, alebo po štarte (v závislosti od disciplíny), pričom následne mu začína plynúť súťažný čas.
Kategórie sa delia podľa pohlavia, veku a výkonnosti. Ženské a mužské sú medzinárodne označované ako W (Woman) a M (Man). Hlavnou kategóriou je M,W21- (najmä pre pretekárov od 21 do 34 rokov, pričom je otvorená aj pre iné vekové kategórie). Mládežnícke kategórie sú odstupňované po dvoch rokoch od M,W-10, po M,W-20 a sú otvorené zdola (10 roční a mladší... až 20 roční a mladší). Veteránske kategórie sú odstupňované po piatich rokoch od M,W35-, po M,W95- a sú otvorené zhora (35 roční a starší...až 95 roční a starší). Pre začiatočníkov sa vypisujú jednoduché trate označené ako N (New, Náborová). Pre mierne pokročilých je určená otvorená kategória bez rozdielu veku a pohlavia (Open), pričom u nás sa označuje ako K3, resp. K4.
Trate pre preteky sa stavajú tak, aby víťaz kategórie dosiahol približne čas stanovený pre danú disciplínu, jej výkonnostnú úroveň a vek. Dĺžka trate sa preto prispôsobuje orientačnej náročnosti, členitosti, prevýšeniu na trati a priebežnosti terénu. Najkratšie trate sú pre disciplínu šprint, kde najlepší dosahujú čas 12 – 18 minút pri dĺžke cca 1,2 až 4km. Stredná trať má trvanie 25 -35 minút pri dĺžke cca 2,5 - 7 km. Dlhá trať má trvanie 40 - 90 minút pri dĺžke cca 4- 20 km. Dĺžky tratí sa merajú vzdušne = spojnica medzi štartom, kontrolami a cieľom. Skutočná dĺžka trate je spravidla dlhšia a závisí od voľby postupov. Počty kontrol sú rôzne, pričom sú od seba rôzne vzdialené, aby pretekárom poskytovali viacero možnosti riešenia postupov. Najdlhšie a orientačne najťažšie trate sú pre kategóriu MW 21-E. Veteránske kategórie sú smerom hore postupne časovo a fyzicky menej náročné. Mládežnícke kategórie sú smerom dole postupne časovo a orientačne menej náročné.
Pri stavbe tratí sa staviteľ riadi pravidlami a vykonávacími predpismi k jednotlivým úrovniam, druhom a disciplínam orientačného behu. V pravidlách sú dané dĺžky pre všetky disciplíny, vekové aj výkonnostné kategórie. Na pretekoch sa dĺžky tratí, prevýšenie a počty kontrol zverejňujú vopred v pokynoch k pretekom.
Preteky v šprinte sa organizujú prevažne v intravilánoch miest a obcí, prípadne v parkoch. Sú najdostupnejšie pre verejnosť. Trať môže úspešne absolvovať aj začiatočník s minimálnymi orientačnými skúsenosťami.
Preteky sa štartujú intervalovým spôsobom podľa štartovej listiny vydanej vopred. Výnimkou je hromadný štart pri pretekoch štafiet. (Tiež individuálna forma pretekov tzv. „štafeta jedného muža“, ktoré sú postavené ako viackolová štafeta pre jednotlivcov). Štartovný interval je v šprinte 1 minúta a v ostatných disciplínach spravidla 2 až 4 minúty. Na štarte v jednej minúte môže štartovať viac pretekárov, každý však v inej kategórii, pričom majú inú minimálne prvú kontrolu.
Orientačný beh používa špeciálne mapy s medzinárodne dohodnutým mapovým kľúčom. Farebnosť máp je prispôsobená tak, aby bola dobre čitateľná a zrozumiteľná aj za behu. Na rozdiel od bežných máp, je priestor pretekov zmapovaný výrazne podrobnejšie, ako je na bežne dostupných mapách. Pre pretekára musí byť zaznamenaná v mape každá informácia v teréne, ktorá by mohla byť pomôckou pri zorientovaní sa počas behu, aby vedel identifikovať svoju momentálnu polohu. Miesto osadenia kontroly musí byť v mape tak znázornené, aby neprišlo k omylu pretekára, resp. jeho nesprávnemu pochopeniu.
Trate sa na mape zakresľujú fialovou farbou, rovnako aj opisy kontrol ak sú vytlačené na mape. Modrou farbou sa vyznačujú poludníky – čiary, podľa ktorých si zorientujeme mapu na sever. Pre OB sa používajú mierky máp spravidla 1:15000 pre dlhú trať, 1: 10 000 (1 cm na mape = 100 m v teréne) pre strednú trať a 1: 5000 pre preteky v šprinte.
Pretekári pre jednoznačné nájdenie správnej kontroly požívajú opisy kontrol, ktoré dostanú pred štartom. V opisoch je uvedená kategória, parametre trate, poradie kontrol, kódy kontrol a opis umiestnenia kontroly. Opisy sú vydávané v medzinárodne platných piktogramoch. Pre začiatočníkov a deti sa môžu vydávať slovné opisy kontrol. Podľa opisov kontrol je možné identifikovať kontroly v teréne a zaznamenať tak prechod správnou kontrolou.
Buzola slúži na správne zorientovanie si mapy na štarte. Zosúladí sa sever na buzole a poludníky na mape. Podľa buzoly sa priebežne kontroluje správnosť zorientovania mapy. Využíva sa na smerové postupy (azimuty) v teréne kde je nedostatok výrazných záchytných bodov.
Je povinnou výbavou pretekára (ide o cca 50x10x3 mm výlisok z PVC so zabudovanou elektronikou). Každý čip má svoj jedinečný registračný kód, pod ktorým je pretekár zaregistrovaný v databáze konkrétnej súťaže. Ním si zaznamenáva prechod jednotlivými kontrolami. Pokiaľ pretekár čip nevlastní, vždy má možnosť zapožičať si ho za poplatok od daného organizátora. Ak niekto absolvuje ročne aspoň 10 pretekov, tak už je ekonomickejšie si čip kúpiť. Výhodou SI čipu pre pretekára je okamžitá informácia o dosiahnutom výsledku hneď po dobehu do cieľa a vyčítaní údajov z čipu. Výsledok, aktuálne poradie aj medzičasy dostane vytlačené na lístku, ktoré si môže porovnať so súpermi. Uzavretím cieľa má zároveň takto organizátor k dispozícii oficiálne výsledky aj s možnosťou zverejnenia medzičasov. V minulosti boli namiesto SI čipov využívané papierové preukazy.
Nie sú nutnou výbavou pre preteky. Slúžia hlavne ako pomôcka na analýzu absolvovaných pretekov. Používajú sa hlavne ako tréningová pomôcka na zaznamenávanie tréningových a súťažných aktivít a ich vyhodnocovanie.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
