Oponice
obec na Slovensku v okrese Topoľčany From Wikipedia, the free encyclopedia
Oponice sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany.
O rovnomennom hrade pozri Oponický hrad.| Oponice | |
| obec | |
 Oponice | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Topoľčany |
| Región | Tribečsko-Inovecký |
| Nadmorská výška | 168 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′05″S 18°08′39″V |
| Rozloha | 12,3 km² (1 230 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 832 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 67,64 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1218 |
| Starosta | Milan Gál[3] (nezávislý) |
| PSČ | 956 14 |
| ŠÚJ | 505285 |
| EČV (do r. 2022) | TO |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Oponice 105 956 14 Oponice |
| Telefón | 038/531 71 25 |
| Fax | 038/531 71 25 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Oponice | |
| Webová stránka: oponice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pri obci stoja zrúcaniny Oponického hradu z 13. storočia. V obci stojí renesančný kaštieľ zo 16.-17. storočia obsahujúci Aponiovskú knižnicu.
Obec Oponice leží vo východnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive rieky Nitry a na náplavových kužeľoch jej ľavostranných prítokov. Odlesnenú časť chotára na širokej nivnej rovine a pahorkatine tvoria mladotreťohorné uloženiny, na vrchovine druhohorné a kryštalické horniny. Územie je zalesnené teplomilnými dúbravami s prímesou borovice a hrabu.
Nad obcou sa tiahne Tribečské pohorie s najvyšším vrchom Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 829 metrov nad morom.
Nadmorská výška v strede obce Oponice je 168 metrov nad morom a v chotári 152–503 metrov nad morom. Rozloha katastrálneho územia obce Oponice je 1229 ha.
Časťou obce Oponice preteká potok, ktorý sa vlieva do rieky Nitry. Od okresného mesta Topoľčany je obec Oponice vzdialená štrnásť kilometrov. Počet obyvateľov obce Oponice bol v roku 1869 – 727 a v roku 1970 – 983.
Oponice sa približne do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice. Obec Súlovce boli vždy filiálkou farnosti Oponice. Obec Veľké Oponice sa nachádzala v časti od Nitry smerom po farský chrám. Táto časť patrila do vlastníctva šľachtickej rodiny grófov Aponiovcov. Obec Malé Oponice sa rozkladala od farského chrámu smerom k obci Kovarce a Súlovce. V tejto časti obce boli majiteľmi pôdy viaceré zemianske rodiny: Bartakovičovci, Gjeciovci, Marcibániovci, Franknerovci, atď. Obe obce rozdeľovala iba malá cesta nazývaná „Kostolná“.
Pravek
Prvé konkrétne doklady o prítomnosti človeka v chotári Oponíc pochádzajú až z neolitu (5000–3000 rokov pred Kr.). Západné tribečské podhorie patrí k starým sídelným oblastiam, kde sa s prítomnosťou človeka stretávame od mladšej doby kamennej. Práve v mladšej dobe kamennej došlo k veľkým zmenám. Predtým sa v Ponitrí sezónne pohybovali iba menšie lovecké tlupy, ktoré tu vyhľadávali iba krátkodobý pobyt. V neolite sa v tejto oblasti objavujú prvé roľnícke rody, ktoré postupne prechádzajú na usadlý spôsob života. Najzreteľnejším dokladom ľudskej prítomnosti v týchto končinách však bolo zhotovenie keramiky, ktorá našla široké uplatnenie v neolitických roľníckych domácnostiach. Črepový materiál s lineárnou keramikou zo staršej fázy neolitu sa našiel pri archeologických prieskumoch roku 1978 na miernej vyvýšenine na pravej strane cesty vedúcej z miestneho kaštieľa k hradu. Osídlenie v chotári Oponíc pokračovalo aj v mladšej fáze neolitu. Dokladajú to nálezy črepov lengyelskej kultúry, ktoré sa našli pri prieskume a povrchovom zbere roku 1983 v polohe „Za depom“. Z nasledujúcej doby bronzovej (200–700 pred Kr.) nateraz nie sú známe žiadne výraznejšie nálezy. Situácia sa mení v priebehu doby halštátskej čiže staršej doby železnej (700–400 pred Kr.), keď sa Ponitrie stáva pomerne husto osídleným regiónom. Tunajšie roľnícke obyvateľstvo si na svoju obranu začína budovať mohutné výšinové zemné hradiská, ktoré poskytujú v prípade nebezpečenstva ochranu osadám zo širokého okolia. Stopy takéhoto hradiska sú dodnes dobre viditeľné na vrchole Tríbeča.
Stredovek
Aj v neskorších časoch lákali tunajšie priaznivé prírodné podmienky k zakladaniu stálych, či dočasných sídel. Nezmazateľnú stopu tomuto regiónu vtlačili Slovania, ktorí na prelome 5. a 6. storočia po Kristovom narodení začali osídľovať stredné Ponitrie. V priebehu 8. a 9. storočia tu vznikla hustá sieť sídlisk. Tunajšie obyvateľstvo prežilo bez väčšej ujmy aj nepokojné 10. storočie, keď sa po zániku Veľkej Moravy toto územie postupne sa dostalo pod nadvládu Starých Maďarov a dynastie Arpádovcov.
Územie dnešného chotára obce Oponice i obce Súloviec vykazuje rovnako ako ich najbližšie okolie všetky znaky starobylého osídlenia, ktoré sa tu formovalo niekoľko storočí. Konkrétnejšie predstavy o existencii jednotlivých sídel však získavame až v polovici 13. storočia vďaka prvým listinným svedectvám, ktoré obyčajne zaznamenávajú majetkovoprávne zmeny. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v tom čase existovalo viacero menších územných a sídlištných celkov, ktoré sa v neskoršom období postupne integrovali do chotára dnešných Súloviec. Ako prvý sa spomína drobný majetok patriaci hradnému vojakovi Egídovi. Roku 1240 si Egídov syn Grab žiadal od kráľa Bela IV. (1235–1270) udeliť 70 jutár zeme z chotára zaniknutej dediny Trepkovce. Kráľ s jeho žiadosťou súhlasil a zaviazal ho, že za udelený majetok bude povinný postaviť do kráľovského vojska jedného ozbrojenca. Ešte v tom istom roku voviedol Nitriansky župan Matúš obdarovaného Graba do dedičnej držby spomínaného majetku. S Grabom a jeho potomkami sa však v neskorších časoch už nestretávame. Je veľmi pravdepodobné, že zahynul v nešťastnej bitke s Mongolmi pri rieke Slanej na jar roku 1241.
O tom, kedy a ako obce vznikli nemáme žiadne písomné dokumenty. Najstarším písomným dokumentom spomínajúcim existenciu obcí Oponice i Súlovce je listina Nitrianskej kapituly datovaná v Šahách 16. november 1244. Podľa tejto listiny roku 1244 sa kráľ Belo IV. rozhodol darovať majetok šľachticov z Lefantoviec, zem Parnú (dnes Biely Kostol), mestu Trnave. Aby odškodnil komesa Derša a jeho bratov, synov Ondreja z Lefantoviec, rozhodol sa im darovať zem Nitrianskeho hradu zvanú Dubnica, ktorej chotár spolu s lesmi mal rozlohu 10 popluží (okolo 600 ha). Kráľ zároveň prikázal Nitrianskemu biskupovi Adamovi II. (1243–1252), aby presne ohraničil darovaný majetok. Z obchôdzky chotára je celkom zrejmé, že roku 1244 spomínaná Dubnica predstavuje chotár dnešných Súloviec. Práve pri opise chotára Súloviec (Dubnice) sa spomínajú oboje Oponice.
Ohraničenie sa začalo na juhozápade, kde sa stretali chotáre Dubnice (Súloviec), Malých Oponíc a zaniknutej dediny Podlužany, ležiacej v priestore medzi Malými Oponicami a Kovarcami, v blízkosti rieky Nitry. Z tohoto miesta hranica po prekročení potoka Dubnica a veľkej cesty smerovala na sever k iným Podlužanom. Odtiaľ smerovala k osade patriacej Egídovi. Chotár Dubnice ďalej sledoval spomínanú veľkú cestu (hradskú spájajúcu Nitru s hornou Nitrou) a po Podlužanoch začal susediť s dedinou Trepkovce. Odtiaľ chotárna hranica išla povedľa akýchsi ovocných stromov až k zemi zvanej Ladina a odtiaľ smerovala k Tribečskému pohoriu a na jeho hrebeni najprv chotár Dubnice susedil s majetkom akéhosi Alexandra a potom s chotárom majetku Zoborského kláštora (Kostoľany pod Tríbečom). Odtiaľ sa chotárna hranica stáčala na západ povedľa majetku patriaceho synovi Madiu a klesala po lesnej ceste až k miestu, kde ohraničovanie začalo. Na tomto mieste susedila Dubnica s Malými Oponicami, v ktorých už vtedy stál farský chrám.
Pokračovanie: Farnosť Oponice
Obec Oponice sa spomína pod týmito názvami:
- Oponu (1244)
- Opon (1244, 1336, 1395)
- Apon (1268, 1326, 1416, 1515)
- Oponh (1300)
- Appony (1408)
- Naghapon (1570)
- Opponicze (1773)
- Nagy – Appony (1773)
- Apponitz (1773)
- Opponicze (1773)
- Apony, Opponicze, Nagy – Apony (1786)
- Kis–Apony, Nagy – Apony (1808)
- Malé Opoňice, Welké Opoňice (1808)
- Kisappony, Nagyappony (1863, 1873–1877, 1882, 1888, 1892–1913)
- Oponice, Aponice (1920)
- Oponice (1927)
Stavby
.jpg)
Pamiatky
- Aponiovský kaštieľ (Malý kaštieľ)
- Oponický hrad
Heraldické symboly
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.
Erb Oponíc predstavuje heraldickú úpravu pečate Oponíc s kruhopisom APPONYI KÖZSÉG PECSÉTJE. V strede pečatného poľa vidno mužskú postavu pri hlave s dvomi hviezdami a v pravici s veľkým strapcom hrozna.
Pokiaľ ide o interpretáciu spomenutého znamenia, niektorí odborníci vyslovili hypotézu, že ide o postavu svätého Urbana, patróna vinohradníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že postava nie je odetá v dlhom biskupskom habite a nemá ani iné atribúty svojej hodnosti, Heraldická komisia sa prikláňa k názoru, že ide o jednoduchú postavu vinohradníka. Motív isto reflektuje skutočnosť, že Oponice boli chýrne pestovaním hrozna a výrobou vína, ktoré sa exportovalo do ďalekej cudziny.
S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie strieborný vinohradník so zlatými doplnkami odevu–čižmami, opaskom, čiapkou, pažiť prirodzená zelená, hviezdy a strapec hrozna zlaté.
Erb obce Oponice, vychádzajúci z historickej pečatnej predlohy má teda túto podobu: v modrom štíte na zelenej oblej pažiti stojaci zlatovlasý striebroodetý, zlatoprepásaný vinohradník v zlatej čiapke a rovnakých čižmách, ľavicou vbok, v pravici držiaci veľký zlatý strapec hrozna, v horných rohoch po jednej zlatej položenej hviezde.
Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Oponice v heraldických publikáciach ho nebude potrebné znova upravovať.
V zmysle heraldickej konvencie je možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá. Pri čierno–bielom vyjadrení farieb sa modrá vyjadrí vodorovným šrafovaním, zelená šikmým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.
Vlajka obce Oponice pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/6), modrej (2/6) a zelenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Oponice je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC OPONICE. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie. Zástava obce Oponice má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.
Krátka zástava obce Oponice je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Koruhva obce Oponice predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.
Znaková zástava obce Oponice má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je tu rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná, alebo tiež „veľká“ koruhva obce Oponice predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Štandarda starostu obce Oponice má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.
Slávnostne požehnanie obecných symbolov uskutočnil v Rímskokatolíckom farskom chráme svätých apoštolov Petra a Pavla v Oponiciach 24. septembra 1999 Mgr. Ján Ninis (*1969), správca farnosti (1997-2006), za účasti obecného zastupiteľstva a obyvateľov obcí Oponice a Súlovce.
- Viliam Máchal - kňaz, spisovateľ
- Géraldine Aponi - albánska kráľovná
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
