štát USA From Wikipedia, the free encyclopedia
New York (oficiálne State of New York) je štát nachádzajúci sa na východnom pobreží Spojených štátov amerických, v Stredoatlantickej oblasti severovýchodného regiónu USA. New York hraničí na juhu s New Jersey a Pensylvániou a na východe s Connecticutom, Massachusetts a Vermontom. Na severe susedí s kanadskou provinciou Québec a celá severozápadná hranica s provinciou Ontário je vedená po vodnej hladine (Erijské jazero, Ontárijské jazero). Juhovýchodné ohraničenie štátu tvorí Atlantický oceán.
| New York | |||||||
| |||||||
| Prezývka štátu | The Empire state (Ríšsky štát) | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Albany | ||||||
| Najväčšie mesto | New York | ||||||
| Guvernér | Kathy Hochul | ||||||
| Rozloha | |||||||
| Poradie | 27. miesto | ||||||
| Celková | 141 205 km² | ||||||
| Súš | 122 409 km² | ||||||
| Voda | 1 809 km² | ||||||
| % vody | 13,3 % | ||||||
| Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
| Poradie | 3. miesto | ||||||
| Obyvateľov | 19 378 102 | ||||||
| Rok sčítania | 2010 | ||||||
| Hustota obyvateľov | |||||||
| Poradie | 7. miesto | ||||||
| Hustota | 158,3 obyv./km² | ||||||
| Vstup do Únie | |||||||
| Poradie | 11. v poradí | ||||||
| Dátum | 26. júl 1788 | ||||||
| Geografické údaje | |||||||
| Zemepisná šírka | 40°29'40" až 45°0'42" severnej širky | ||||||
| Zemepisná dĺžka | 71°47'25" až 79°45'54" západnej dĺžky | ||||||
| Šírka | 455 km | ||||||
| Dĺžka | 530 km | ||||||
| Nadmorská výška | |||||||
| Najvyššia | 1 629 m n. m. | ||||||
| Stredná | 305 m n. m. | ||||||
| Najnižšia | 0 m n. m. | ||||||
| Ostatné údaje | |||||||
| Časová zóna | UTC-5/-4 | ||||||
| ISO 3166-2 | US-NY | ||||||
So svojou rozlohou 141 300 km² je New York 27. najväčším štátom USA, v počte obyvateľov (19,7 milióna) je štvrtým najľudnatejším štátom a s hodnotou hustoty zaľudnenia 166 obyvateľov na km² je na siedmom mieste. Hlavným mestom je Albany so 100 tisíc obyvateľmi. Najväčšími mestami sú New York s 8,5 miliónmi obyvateľmi (najväčšie mesto USA), ďalej Buffalo (260 tisíc obyvateľov), Rochester (210 tisíc obyvateľov), Yonkers (200 tisíc obyvateľov) a Syracuse (150 tisíc obyvateľov). Štátu New York patrí 657 kilometrov pobrežia Erijského jazera a jazera Ontário[1] a tiež aj 204 km pobrežia Atlantického oceánu,[2] ktoré je tvorené predovšetkým brehmi ostrova Long Island, ktorý je najväčším ostrovom kontinentálnych Spojených štátov. Štátom New York prechádza Appalačské pohorie a v jednej z jeho časti, Adirondackom pohorí, je aj najvyšší bod štátu, vrchol Mount Marcy s nadmorskou výškou 1629 m. Najväčšími tokmi sú rieky Hudson a jej prítok Mohawk, na hraniciach s Kanadou rieka Niagara s Niagarskými vodopádmi a Rieka svätého Vavrinca.
Časť územia štátu New York bola v 17. storočí súčasťou holandskej provincie Nové Nizozemí?, ktorú Angličania v roju 1664 obsadili. Založili tu provinciu, ktorú pomenovali po Jakubovi, vojvodovi z Yorku. Provincia sa v roku 1776 stala jednou z pôvodných trinástich zakladajúcich štátov USA. V roku 1777 sa na jej území odohrala bitka pri Saratoge, prelomový stret americkej vojny za nezávislosť. New York ako jedenásty štát v poradí ratifikoval Ústavu Spojených štátov amerických, k čomu došlo 26. júla 1788. V rokoch 1785–1790 bolo mesto New York hlavným mestom USA.
V Newyorskej metropolitnej oblasti, zasahujúcej aj do okolitých štátov, žije približne 24 miliónov obyvateľov, čo z nej činí jednu z najväčších aglomerácií sveta a najväčšou v Severnej Amerike. V štáte New York sídli niekoľko prestížnych univerzít, ako sú Kolumbijská univerzita, Cornellova univerzita, New York University a Rockefellerova univerzita; vo West Pointe sa nachádza Vojenská akadémia Spojených štátov. Lyžiarske stredisko Lake Placid hostilo zimné olympijské hry v rokoch 1932 a 1980.
Odhaduje sa, že história New Yorku začala okolo roku 10 000 pr. n. l., keď do oblasti dorazili prví ľudia z Ázie.
Prvý Európan, ktorý navštívil New York, bol Giovanni da Verrazano v roku 1524. V roku 1609 ho osídlili Holanďania. V roku 1614 postavili prvé európske osídlenie, Fort Nassau, dnešné Albany. Fort Nassau bol nahradený Fort Orangem v roku 1624. Predchodca New York City, Fort Amsterdam bol založený v roku 1626. Stal sa z neho New Amsterdam, najväčšie osídlenie v Novom Holandsku. V prvých dekádach sa kolónia stala závislá na obchode s kožušinami. Od roku 1650, pod vedením Petra Stuyvesanta sa kolónia stala najväčším exportérom tabaku, dreva a pšenice. Väčšina komodít prešla cez Beverwijck, predchodcu Albany. Prekvapivý útok ohromujúcou silou dovolil Anglicku dobyť Nové Holandsko v roku 1664. Kolónia aj mesto boli premenované na New York, Beverwijck bol premenovaný na Albany. Obyvateľstvo Nového Holandska v dobe zabratia Nové Anglicka čítalo 7 000 až 8 000 ľudí.
Populácia počas tohto obdobia značne rástla, v prvom sčítaní obyvateľstva (1698) bola populácia vyčíslená na 18 067 ľudí, v poslednom (1771) obývalo oblasť 168 007. Najväčšiu časť imigrantov tvorili Angličania, Škóti a Íri. Ale obchod s otrokmi do oblasti priviedol aj mnoho černochov. V jednom období bol New York oblasťou s najväčšou populáciou černochov severne od Mason-Dixon Line. Politickej scéne dominovali obchodníci a hostinskí. Vplyv mali aj pánske rodiny. Kolónia bola centrom konfliktu medzi Anglickom a Francúzskom počas 18. storočia. Francúzska a indiánska vojna zúrila cez 70 rokov. New York bol jednou z dvoch kolónií, ktoré pravidelne ubytovávali britské vojská pred rokom 1775.
New York hral významnú rolu v Americkej vojne za nezávislosť. Do popredia politiky sa dostávali Synovia slobody. Kolónia podporovala obchádzanie Kolkového zákona. Keď prepukla vojna, New York hral kľúčovú rolu. Poloha New Yorku umožňovala kontrolovať ostatné kolónie a obe strany o ňu mali eminentný záujem. Anglicko zostavilo najväčšie loďstvo storočia. 30 000 britských vojakov zakotvilo na Staten Islande. George Washington ťažko opustil New York City aj s armádou. Briti držali do bitky pri Saratoge postavení. Víťazstvo v bitke pri Saratoge je považované za kľúčový zlom vojny.
Vojna definovala hranice New Yorku, kraje východne od jazera Champlain sa stali Vermontom a západná hranica bola určená k roku 1786. Mnoho Iroquoisov bolo vo vojne zabitých, tí ktorí prežili, obvykle podporovali Britov, predovšetkým kvôli obavám z budúcich amerických expanzií. Tí, ktorí zostali v novom štáte, žili v rezerváciách. Štát adoptoval konštitúciu v apríli v roku 1777, vytvoril silnú exekutívu a striktne oddelil výkonnú, zákonodárnu a súdnu moc. Debata o federálnej konštitúcii v roku 1787 viedla k sformovaniu skupín známych ako federalisti, ktorí sa usilovali o silnú federálnu vládu. V roku 1787 Alexander Hamilton, vedúci Newyorských federalistov napísal esej Federalist Papers. Svojimi textami podporoval konštitúciu Spojených štátov. Antifederalisti nesúhlasili s argumentami, ale štát New York v roku 1788 ratifikoval ústavu a pripojil sa ako jedenásty člen k Únii. Mesto New York sa v roku 1785 stalo hlavným mestom USA, George Washington bol inaugurovaný pred Federal Hall v roku 1789. Sídlo hlavného mesta štátu sa niekoľkokrát presúvalo medzi New Yorkom, Kingstonom, Poughkeepsie a Albany. Štatút hlavného mesta nakoniec pripadol Albany.
Na začiatku 19. storočia sa stal New York centrom rozvoja dopravy. V roku 1807 Robert Fulton zahájil parníkovú linku z New Yorku do Albany, čo bol prvý úspešný podnik tohto typu. V roku 1815 bolo Albany štátnym centrom výberu mýta, čo z neho urobilo miesto, cez ktoré prúdili pútnici na východ do Buffala a do Michiganského teritória. V roku 1825 bol otvorený Erijský kanál, ktorý zabezpečoval ekonomickú dominanciu New Yorku. Jeho dopad bol enormný, spojil Atlantik a Veľké kanadské jazerá, vytvoril ekonomické zázemie pro New York City. Počas tejto doby sa všetky okresy, a väčšina municipalít pripojili. Územie zodpovedalo približne tomu dnešnému. V roku 1831 železnica Mohawk and Hudson zahájila prvú úspešnú pravidelnú linku.
Rozvoj dopravy viedol k osídleniu Mohawských a Gennesseeiských údolí a Niagarských hraníc. Z Buffala a Rochesteru sa stalo boom-mestá. Znateľná migrácia Yankeeov z Nového Anglicka do centrálnych a západných častí štátu viedla k malým konfliktom s usadlými Yorkermi, ktorí boli obvykle nemeckého, holandského a škótského pôvodu. Viac než 15 % obyvateľov v roku 1850 bolo narodených v Novom Anglicku. Západná časť štátu počas tohto obdobia rýchlo rástla. Do roku 1840 sa stal New York jeden zo siedmich najväčších miest v USA. Newyorská kultúra v prvej polovici 19. storočia kvitla. V roku 1809 Washington Irving napísal satirickú knihu A History of New York pod pseudonymom Dietrich Knickerbocker. Prvé bejzbalové týmy sa v New Yorku sformovali po roku 1840, vrátane New York Knickerbockers.
Státisíce mladých newyorských mužov bojovalo vo vojne Severu proti Juhu, čo bolo viac než z ktoréhokoľvek iného štátu. Vojna neprospievala obchodu, pretože pred vojnu bola väčšina obchodu založená na transporte tovaru vyrobeného v južanských štátoch. Veľká komunita Demokratov sa obávala dopadu zvolenia Abrahama Lincolna zvoleného v roku 1860. Od roku 1861, keď sa uskutočnila bitka o Fort Sumter, zmizli rozpory medzi politikmi, a New York veľmi skoro vyhovel Lincolnovej požiadavky na dodanie vojakov a vybavenia. Aj keď bitky neprebiehali na území New Yorku, štát nebol imúnny voči konšpiráciám konfederácie. V roku 1863 Lincoln vydal the Emacipation, tzv. Emancipačné vyhlásenie, ktoré oslobodilo otrokov v štátoch, ktoré boli proti Únii. V marci 1863 federálna vláda navrhla zmenu zákona, ktorá umožnila odvod mužov vo veku medzi 20 až 35 rokov, v prípade že neboli oddaní, odvodná povinnosť pre ne platila až do 45 rokov. V prípade, že zaplatili 300 USD, boli odvodu ušetrení.
V nasledujúcich dekádach New York upevňoval svoju dominantnú pozíciu vo finančných a bankových odvetviach. Aj priemysel pokračoval v rastu. V tomto období boli založené Eastman Kodak, General Electric. Niagarské vodopády sa stali atraktívnym miestom pre mnoho tovární vďaka prístupu k vodnej energii. Ako priemysel kvitol, pracujúci sa začali spájať, v New Yorku už v raných 20. rokoch 19. storočí. V roku 1882 mali Knights of Labor v New Yorku okolo 60 tisíc členov. V roku 1867 odbory mali dostatočnú silu na to, aby stanovili limit pre pracovnú dobu. Počet imigrantov rástol. Začal s írskym zemiakovým hladomorom v 40. rokoch 19. storočia. New York sa stal hlavným vstupným bodom, v ktorom imigranti hľadali nový život v Spojených štátoch. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1855 až 1890 prešlo asi 8 miliónov ľudí cez Castle Clinton v Battery Parku na Manhattane. Najviac imigrantov prišlo z Nemecka a Írska. V roku 1892 bol otvorený Ellis Island, medzi 1880 a 1920 bola väčšina imigrantov nemeckého, židovského, poľského alebo východoeurópskeho a juhoeurópskeho pôvodu. Od roku 1925 populácia New York City prekročila populáciu Londýna, čo z neho urobilo najľudnatejšie mesto na svete. Jeden z najznámejších symbolov New York City, Socha slobody, darček od Francúzska bola postavená v roku 1886. Stal sa z nej symbol nádeje pre imigrantov.
Od roku 1900 bol New York najbohatším a najľudnatejším štátom. Došlo k spojeniu piatich častí New York (Manhattan, Bronx, Brooklyn, Staten Island a Queens) do jedného mesta. V tomto období sa stali symbolom mesta mrakodrapy. Prvou najvyššou budovou na svete v NYC bola Woolworth Building postavená v roku 1913.[3] Tá bola prekonaná budovou na 40 Wall Street v roku 1930, ktorá bola v rovnakom roku prekonaná Chrysler Building. V roku 1931 bola postavená Empire State Building, ktorá bola najvyššou budovou sveta do roku 1972, keď boli na Lower Manhattane postavené dve veže Svetového obchodného centra (tzv. dvojičky). Ekonomika New Yorku prudko rástla počas dvadsiatych rokov (tzv. obdobie Roaring Twenties), boli ale ťažko zasiahnuté Veľkou krízou, ktorá začala krachom na Wall Street v roku 1929. Franklin Delano Roosevelt, ktorý bol v roku 1928 zvolený guvernérom, musel čeliť 25% nárastu nezamestnanosti v New Yorku. Jeho dočasný program Emergency Relief Agency, vytvorený v roku 1931 bol prvým work relief programom v krajine a ovplyvnil Federal Emergency Relief Administration. Franklin Delano Roosevelt bol zvolený prezidentom v roku 1932, pretože sľúbil rozšíriť svoj Newyorský program do celej krajiny pomocou reformou ekonomického a sociálneho programu New Deal. V roku 1932 Lake Placid hostilo III. zimné olympijské hry.
Štát New York opäť dodával najviac zdrojov zo všetkých amerických štátov, počet obetí bol 31 215. Druhá svetová vojna bola poslednou priemyselnou érou, od tej doby sa hospodárstvo presunulo smerom k produkcii služieb. Firmy sa presúvali na západ a juh hľadajúci nižšie dane, nižšie náklady a pracovníkov, ktorí nie sú združení v odboroch. Pribúdalo príslušníkov strednej triedy, ktorí tvorila predmestia, napr. Long Island. Rozvoj automobilového priemyslu toto urýchlil. Veľké mestá prestali rásť okolo roku 1950. Rast pokračoval iba v New Yorku v 80. rokoch. Populácia Buffala sa zmenšila medzi rokmi 1950 až 2000 na polovicu. Populácia medzi 70. a 80. rokmi po prvý krát klesala. Kalifornia a Texas sa stali ľudnatejšími než New York.
V poslednom období 20. storočia mnoho New Yorčanov zamestnávalo telekomunikačné a technologické odvetvie. Podnikatelia zakladali malé technologické firmy. Zmeny v polícii a urbanizmu dramaticky zredukovali kriminalitu a množstvo chátrajúcich štvrtí, čo viedlo k prepätiu v kultúre. New York sa opäť stal kultúrnym centrom. Rapová kultúra sa stala najpopulárnejším žánrom. Imigrácia do New Yorku aj do New York City rástla. NYC, známa veľkou homosexuálnou komunitou bula zužovaná mnohými úmrtiami na AIDS.
Dňa 11. septembra 2001 došlo k teroristickým útokom, ktoré kompletne zničili Svetové obchodné centrum a ikonické dvojičky. Na jeho mieste je postavený nový komplex, ktorého súčasťou je najvyšší mrakodrap One World Trade Center, ako nová dominanta a symbol New Yorku.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
.svg)
