Neptún
Plynná planéta / From Wikipedia, the free encyclopedia
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy. Rozhodlo o tom hlasovanie na 26. kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe 24. augusta 2006. Dovtedy bolo poslednou planétou slnečnej sústavy Pluto.
Neptún | |
Neptún vyfotografovaný sondou Voyager 2 v roku 1989 | |
Objav | |
---|---|
Objaviteľ | Johann Gottfried Galle |
Dátum objavu | 24. september 1846 |
Elementy dráhy (Epocha J2000.0) | |
Veľká polos | 4 498 252 900 km 30,068 963 48 AU |
Obvod dráhy | 26,263×109 m 188,925 AU |
Excentricita (e) | 0,011 214 269 |
Periapsida (q) | 4 452 940 833 km 29,766 070 95 AU |
Apoapsida (Q) | 4 553 946 490 km 30,441 252 06 AU |
Doba obehu (P) | 60 190 d[1][2][3] 164,79 a |
Synodická doba obehu | 367,49 d[4] |
Priemerná obežná rýchlosť | 5,432 km/s[4] |
Maximálna obežná rýchlosť | 5,479 km/s |
Minimálna rýchlosť | 5,385 km/s |
Sklon dráhy (i) | 1,769 17°[5] (k ekliptike) 6,43° (k slneč. rovníku) |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 131,794 310° |
Argument perihélia (ω) | 265,646 853° |
Počet satelitov | 14 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Rovníkový priemer | 49 528 km[6][7] 3,883 Zeme |
Povrch | 7,6408×109 km2[1][7] 14,9 Zeme |
Objem | 6,254×1013 km3[4][7] 57,7 Zeme |
Hmotnosť | 1,0243×1026 kg[4] 17,1 Zeme |
Hustota (ρ) | 1,638 g/cm3[4][7] |
Gravitácia na rovníku | 11,15 m/s2[4][7] 1,14 G[4][7] |
Úniková rýchlosť | 23,5 km/s[4][7] |
Rotačná perióda | 0,671 25 d |
Rýchlosť rotácie | 9 660 km/h |
Sklon osi rotácie | 28,32°[4] |
Rektascenzia severného pólu | 299.33° (19 h 57 min 20 s) |
Deklinácia | 42,95°[6] |
Albedo | 0,41[4] |
Povrchová teplota | 53 |
Atmosféra | |
Zloženie atmosféry | vodík (H2) 80 % ± 3,2 %[4] hélium (He) 19 % ± 3,2 % metán (CH4) 1,5 % ± 0,5 % deuterid vodíka (HD) 0,0192 % etán (C2H6) 0,00015 % |
Atmosférický tlak | >>100 |
Planéta bola objavená 23. septembra 1846 Johannom Gallom a študentom astronómie Louisom Arrestom. Neptún je prvou planétou objavenou skôr na základe matematických výpočtov ako priamym pozorovaním. Astronómovia odvodili jeho existenciu z porúch v dráhe Urána.[8][9]
So svojím rovníkovým priemerom 49 528 km je štvrtou najväčšou planétou, jeho hmotnosť však z neho robí tretiu najhmotnejšiu planétu slnečnej sústavy. Neptún je 17-krát hmotnejší ako Zem a iba o niečo prekonáva svoju susednú planétu Urán (14-krát hmotnejší ako Zem). Planéta je pomenovaná podľa starorímskeho boha mora Neptúna.[10] Svojou stavbou, hmotnosťou a chemickým zložením sa zaraďuje k plynným obrom (joviálnym planétam).[8] Jeho astronomický symbol je trojzubec: (Unicode U+2646).
Atmosféra Neptúna sa skladá najmä z vodíka a hélia, so stopami metánu, ktorý spôsobuje modrú farbu planéty. Toto zafarbenie je omnoho výraznejšie ako pri Uráne, ktorý má tiež podobné množstvo metánu, ale v atmosfére Neptúna sa nachádza pravdepodobne ešte neznáma zložka, ktorá toto zafarbenie zosilňuje. V atmosfére Neptúna tiež dujú najsilnejšie vetry z planét slnečnej sústavy, rýchlosťami približne 2 500 km/h.
Ako všetky plynné obry v slnečnej sústave, aj Neptún má prstence, ktoré sú však omnoho menej výrazné ako pri Saturne. Boli objavené tímom Edvarda Guinana, pričom ich objavitelia predpokladali, že prstence nie sú kompletné. Toto však vyvrátila sonda Voyager 2, ktorá okolo tejto planéty preletela. Neptún má tiež rodinu mesiacov, potvrdených ich je zatiaľ 14. Známy je najmä najväčší z nich, Triton, vďaka svojej retrográdnej obežnej dráhe, veľmi nízkej teplote na povrchu (38 K) a extrémne jemnej atmosfére (14 mikrobarov), zloženej z dusíka a metánu.
Neptún zblízka skúmala zatiaľ iba jediná sonda – Voyager 2.