Neoterici
From Wikipedia, the free encyclopedia
Neoterici, singulár neoterik (z gréckeho νεωτερικοι) alebo neoterická škola básnikov bol avantgardný smer v literatúre počas antiky. Označuje ako mladorímska škola (poetae novi) a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od Cicera a bol myslený ironicky.[1]
Neoterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým Homér a jeho epika. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.
Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s problémamy v republike a kritikou gréckych klasikov a domácej tradicíe.[1] Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, triumvirovia a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.
Boli predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie negotia (verejnej kariéry) na úkor otia (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.
Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:
- Gaius Valerius Catullus (jedine jeho poézia sa zachovala do súčasnosti[2])
- Gaius Helvius Cinna
- Publius Valerius Cato
- Marcus Furius Bibaculus
- Quintus Cornificius
- Publius Terentius Varro Atacinus
- Gaius Licinius Calvus (najobľúbenejší básnik z neoterikov[2])