Mokraď je trvalo alebo väčšinu času zamokrené územie tvoriace charakteristický ekosystém. Presná definícia je ale sporná, podrobnosti pozri nižšie.
Mokrade popri Morave
V súčasnom (t.j. prevažne ekologickom) význame sa slovo začalo používať ako preklad amerického slova „wetland“, a to v 70. rokoch 20. storočia (v češtine toto používanie údajne konkrétne zaviedol prof. Jan Květ)[1]. Podobne tomu bolo napr. vo francúzštine, kde sa výraz zone humide/terre humide ako preklad anglického wetland začal používať koncom 60. rokov 20. storočia[2] a v nemčine, kde sa výraz Feuchtgebiet používa od 70. rokoch 20. storočia[3]. Slovenské a české slovo mokraď ako také je však oveľa staršie, jeho pôvodný význam bol močarina, trvalo zamokrené miesto.[4][5][6][7]
Anglické slovo wetland je prvýkrát doložené (a to v Amerike) v 17. storočí, ale pôvodne a dlhý čas len vo všeobecnom význame územie nasýtené vodou (spravidla močiar), t.j. v rovnakom význame ako malo pôvodne aj napr. slovenské slovo mokraď či mokrina.[8][9]; slovo wetland sa dlho používalo málo, bežne používaným sa stalo až v 50. rokoch 20. storočia (pozri napr. nižšie definíciu z roku 1956), dovtedy sa uprednostňovali špecifickejšie termíny swamp (močiar s vysokou vegetáciou), bog (ombrotrofné rašelinisko) a mnohé ďalšie.[10]
Definícií je v literatúre veľké množstvo (nižšie je uvedených niekoľko významnejších príkladov).
Podľa Pokorného 2004 možno definície mokradí rozdeliť na[11]:
a) funkčné definície: Sú to definície založené na procesoch, ktoré podmieňujú charakter mokradí. Používajú sa najmä v ekologických kontextoch.
b) definície založené na vymenovaní vonkajších vlastností, ktoré mokrade musia spĺňať: Používajú sa najmä na legislatívne účely.
Slovenské a české zdroje
Príklady typických ekologických definícií sú:
J. Květ 70. roky: Mokrade sú biotopy, ktoré sú zaplavené alebo aspoň nasýtené vodou dostatočne dlho, aby sa vyvinula vegetácia adaptovaná na pôdu saturovanú vodou.[12]
Pyramída 1980: Mokrade – Trvalo alebo väčšinu roka zamokrené miesta, ktoré v závislosti od hĺbky vody a iných faktorov prostredia osídľujú charakteristické rastlinné spoločenstvá. Z hľadiska vegetácie a ostatných biocenóz sú mokrade pojem veľmi široký, zahŕňajúci stanovištia od otvorených vodných hladín mŕtvych ramien a meandrov, cez kanále s pomaly tečúcou vodou, zarastajúce plytké vodné nádrže, močiare, rašeliniská až po periodicky zaplavované lužné lesy a vlhké lúky.[13]
Šeffer et al. 1996: Mokrade tvoria prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami, kde je hladina podzemnej vody zvyčajne pri povrchu alebo ho pokrýva plytká vrstva vody. Musia spĺňať tri vlastnosti: stanovištia sú zaplavované alebo nasýtené vodou; prítomnosť mokraďových rastlín (hydrofytov a hygrofytov); [a] prítomnosť hydromorfných pôd.[14]
Terminologický slovník ekológie a environmentalistiky: Mokrade - súhrnné označenie pre ekosystémy s výrazným zastúpením a dominantnou funkciou povrchovej a podzemnej vody vo väzbe na súš: rašeliniská, plytké vodné nádrže a pod.[15]
Kadlečík-Slobodník 1999 (ktorých text je do veľkej miery len preklad príručky The Ramsar Convention Manual) preberajú definíciu z The Ramsar Convention Manual (pozri nižšie)[16].
Hájek-Rybníček 2000: Mokrade sú súborný termín pre všetky ekosystémy podmienené alebo ovplyvnené nadbytkom vody.[17]
mokrade v užšom zmysle: Sú to ekosystémy, v ktorých prevláda fixácia uhlíka priamo z atmosféry, teda emerznými listami mokraďných rastlín. Fixácia uhlíka ponorenými časťami rastlín, ponorenými makrofytmi a fytoplanktónom nehrá v takto vymedzených biotopoch zásadnú úlohu. Patria sem teda trstiny (litorály rybníkov), riečne nivy, prameniská, zaplavované lúky, lužné lesy, rašeliniská a podmáčané smrečiny.
mokrade v širšom zmysle (napr. podľa definície IUCN z roku 1971 [pozri nižšie] a podľa Rámsarského dohovoru): Sú mokrade v užšom zmysle plus vodné ekosystémy. Vodné ekosystémy sú ekosystémy, v ktorých prebieha fixácia uhlíka prevažne pod vodou prostredníctvom fytoplanktónu alebo makrofytov.
Janák et al. 2006 preberá definíciu z The Ramsar Convention Manual (pozri nižšie), z Rámsarského dohovoru (pozri nižšie) a definíciu projektu EVALUWET (pozri nižšie)[18]
Dobošová 2012: Mokrade sú biotopy podmienené dostatkom vody, patria sem prameniská, potoky, jazerá, rieky, slatiny, rašeliniská, lužné lesy, mokraďou sú aj umelé nádrže, kanále a rybníky.[19]
V časti literatúry je mokraď viac-menej stotožnená s močiarom: V Malej československej encyklopédii (1986) je mokraď definovaná ako močiar [močál] hospodársky nevyužívaný a močiar ako rovinaté územie, v ktorom hladina podzemnej vody kolíše v úrovni močaristého [bažinatého] povrchu[20]. V neskorších textoch bola použitá rovnaká definícia močiara, ale slovo mokraď bolo úplne stotožnené s močiarom, napr.: takto mokraď, močiar [močál] - rovinaté územie s hladinou vody kolísajúcou v úrovni močaristého [bažinatého] povrchu[21][22][23][24] Močiar a podobne je aj historicky pôvodný význam slova mokraď – pozri výklad v predchádzajúcej kapitole.
Špecifická (veľmi úzka) je definícia použitá v Malej encyklopédii Slovenska (1987), ktorá stotožňuje mokraď so šúrom (a platnosť pojmu šúr tým, zdá sa, rozširuje na celé Slovensko či na celý svet): mokraď, šúr – močaristá zníženina na akumulačných riečnych rovinách medzi agradačnými valmi riek.[25][pozn 1]
V odlišnom význame, a to vo význame: vodozádržná plocha v povodí, je výraz mokraď použitý ako legislatívna skratka v zákone o ochrane pred povodňami (366/2004 Z.z.): Vodozádržná plocha v povodí (ďalej len „mokraď“) je vymedzený priestor na zadržiavanie dažďovej vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej vlny.
Medzinárodné zdroje
IUCN 1971: územia zaplavené vodou či zamokrené, prirodzené či umelo vytvorené, dočasné či trvalé, s vodou stojatou či tečúcou, sladkou, brakickou či slanou. Zaplavené územia, ktoré sa považujú za mokrade, zahŕňajú rašelinská, slatiniská s bylinnou aj drevinnou vegetáciou, ústia riek, zálivy, rybníky, tône, jazerá, riejy a vodné nádrže. Pokiaľ ide o morské a pobrežné ekosystémy, sú zahrnuté územia s hĺbkou vody do 15 m[11]
Rámsarský dohovor (1971): "Mokraďami sa v tomto Dohovore rozumejú územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prirodzenými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi, sladkými, brakickými alebo slanými, včítane územia s morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje 6 metrov. " ... "Hranice každej mokrade ...môžu zahŕňať aj k mokradiam priliehajúce pobrežné a príbrežné pásma, včítane ostrovov a útvarov s morskou vodou, ktorých hĺbka môže pri odlive presahovať 6 metrov, rozprestierajúci[ch] sa vnútri mokradí, osobitne ak majú význam ako biotopy vodného vtáctva. " Kontext definície: Jednotlivé zmluvné strany (štáty) dohovoru majú na svojom území vybrať konkrétne mokrade, ktoré sú ekologicky, botanicky, zoologicky, hydrologicky a pod. významné (najmä však významné pre vodné vtáctvo), a postarať sa o ich ochranu (sekundárne aj o ochranu ostatných mokradí). Vyššie uvedená definícia je veľmi široká: na rozdiel od mnohých iných definícií nespomína vegetáciu či pôdu a zahŕňa aj vodu hlbokú (pri odlive) do 6 metrov (prípadne aj viac), rieky či koralové útesy. [26][27][10][28][29]
The Ramsar Convention Manual 1994: "Mokrade sú územia, v ktorých je voda základným faktorom ovplyvňujúcim [životné] prostredie a súvisiace rastliny a živočíchy. Vyskytujú sa tam, kde je vodná hladina na povrchu alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch územia pokrýva plytká voda.."[29][16]
IBP (rok neuvedený) /MAB (1974): Mokraď je územie, v ktorom dominujú špecifické byliny (bylinné makrofyty (a bryofyty)), ktorých produkcia sa odohráva najmä (vo vzdušnom prostredí) nad hladinou vody, a pritom sú zásobované množstvami vody, ktoré by boli nadmerné pre väčšinu (iných) vyšších rastlín majúcich orgány (stonku s listami) vo vzdušnom prostredí. Okrúhle zátvorky tu označujú rozdiely v prezentácii definície v zdrojoch.[30][11][31]
IBP (rok neuvedený): Mokraď je územie, v ktorom dominujú bylinné makrofyty, ktoré fotosyntetizujú prevažne vo vzdušnom prostredí a majú korene v pôde, ktorá je vo všeobecnosti úplne saturovaná vodou počas väčšiny vegetačného obdobia.[32]
IBP (1975): Mokraď je každé prechodné územie medzi suchozemskými a vodnými systémami, kde je hladina podzemnej vody blízko pôdneho povrchu, a lebo na ktorom je tento povrch stále alebo dočasne pokrytý plytkou vodou.[30]
Projekt EVALUWET (rovnakú definíciu používal projekt EUROWET a prvé návrhy Wetland Horizontal Guidance[pozn 2]): Mokrade sú heterogénne ale osobité ekosystémy, v ktorých výnimočné ekologické, biogeochemické a hydrologické funkcie vznikajú z dominancie a špecifických zdrojov, chemického zloženia a periodicity zaplavovania alebo nasycovania vodou [vo francúzskej verzii táto veta znie trochu inak: sú úplne originálne ekosystémy mávajúce rôzne formy, v rámci ktorých všadeprítomnosť vody spôsobuje špecifickosti v oblasti ekologického, biogeochemického a hydrologického fungovania.]. Vyskytujú sa v širokej škále krajín a môžu byť potopené aj v trvalo plytkých alebo dočasne stojatých vodách. Ich pôdy, substráty a biota sa prispôsobili záplavám a/alebo silnému nasýteniu vodou a súvisiacemu obmedzenému prístupu vzduchu.[33][34][35][36]
ETDS: Mokrade sú územia, ktoré sú zatopené alebo nasýtené povrchovou alebo podzemnou vodou s frekvenciou dostatočnou na uživenie prevahy rastlinného alebo akvatického života, ktorý pre rast a rozmnožovanie potrebuje podmienky nasýtenej alebo sezónne nasýtenej pôdy.[37]
Severoamerické zdroje
Vedecké:
U.S. Fish and Wildlife Service:
1956 (Circular 39): Termín mokrade...sa vzťahuje na nížiny pokryté plytkými a niekedy dočasnými a intermitentnými vodami...Plytké jazerá a rybníky...sú v definícii zahrnuté, ale trvalé vody vodných tokov, nádrží a hlbokých jazier zahrnuté nie sú. Zahrnuté nie sú ani vodné územia, ktoré sú také dočasné, že majú slabý alebo žiaden vplyv na tvorbu vegetácie vlhkých pôd. Táto definícia je určená najmä pre mokrade dôležité pre vodné vtáctvo a slúžila do 70. rokov ako základ klasifikácie mokradí v USA.[38][10]
1979 (Cowardin et al. 1979): Vo všeobecnosti sú mokrade zeme [lands], pri ktorých je nasýtenie vodou dominantným faktorom určujúcim charakter vývinu pôdy a typy rastlinných a živočíšnych spoločenstiev žijúcich v pôde a na jej povrchu...Mokrade sú zeme [lands] prechodné medzi vodnými a suchozemskými systémami, v ktorých je vodná hladina obyčajne na alebo blízko povrchu alebo je územie pokryté plytkou vodou. Na účely tejto klasifikácie [teda citovaného článku] musia mokrade mať jeden alebo viacero z nasledujúcich atribútov: (1) na zemi [land] aspoň periodicky rastú hydrofyty, (2) substrát je prevažne neodvodnená hydrická pôda a (3) substrát je nepôda a je nasýtený vodou alebo pokrytý plytkou vodou v niektorom čase počas vegetačného obdobia roka. Táto definícia bola jedna z prvých, ktoré zaviedli pojmy hydrická pôda a hydrofyty. Táto definícia sa stále bežne používa, najmä v USA a najmä medzi vedcami.[39][10][40][41]
National Academy of Sciences/National Research Council (USA, 1995): Mokraď je ekosystém, ktorý je závislý od stáleho alebo opakovaného, plytkého zaplavovania alebo nasycovania na alebo blízko povrchu substrátu. Minimálne základné charakteristiky mokrade sú opakované, vytrvalé [sustained] zaplavovanie alebo nasycovanie na alebo blízko povrchu a prítomnosť fyzických, chemických a biologických znakov odrážajúcich opakované, vytrvalé zaplavovanie alebo nasycovanie. Bežnými [?spoločnými - angl. common] diagnostickými znakmi mokradí sú hydrické pôdy a hydrofytná vegetácia. Tieto znaky budú prítomné okrem prípadov, kde ich špecifické fyziochemické, biotické alebo antropogénne faktory odstránili alebo zabránili ich vzniku. Táto definícia patrí medzi najrozsiahlešie vedecké definície mokradí. Na rozdiel od definície Fish and Wildlife Serviceu z roku 1979 nepovažuje prítomnosť hydrických pôd a hydrofytov za nevyhnutnú súčasť definície, ale len za „bežné diagnostické znaky“.[10][42]
Keddy (2000): Mokraď je ekosystém, ktorý vzniká, keď zaplavenie vodou vytvára pôdy, ktorým dominujú anaeróbne procesy, a núti biotu, najmä zakorenené rastliny, prispôsobiť sa, aby znášali zatápanie.[43]
Mangillo-Zierdt-Warshaw 2000: Mokraď je habitat, ktorý je nasýtený vodou po celý rok alebo v časti roka.[44]
Ornes et al.: Mokraď je ekologická komunita, ktorá je zaplavená buď celý rok alebo sezónne.[45]
Právne (USA, na federálnej úrovni):
definícia podľa EPA a U.S Army Corps of Engineers:
z roku 1974 (39 Fed. Reg 12,115 12,121 1974): Mokrade sú pevninské a vodné územia, ktoré sú pravidelne zaplavované slapovými, riečnymi alebo jazernými tokmi vody [flowage]. Vo všeobecnosti sem patria vnútrozemské a pobrežné plytčiny, močiare [swamps a marshes], pobrežné bahnité plytčiny obnažené v čase odlivu [mudflats], ústia riek a podobné územia v pobrežných a vnútrozemských splavných vodách.[46][47]
z roku 1975 (40 Fed. Reg. 31, 322–43; July 25, 1975): Sladkovodné mokrade sú územia, ktoré sú periodicky zaplavované, a ktoré sú obyčajne [normally] charakterizované prevahou vegetácie, ktorá na rast a rozmnožovanie potrebuje podmienky nasýtenej pôdy“. ..Pobrežné mokrade sú „územia, ktoré sú periodicky zaplavované slanými alebo brakickými vodami, a ktoré sú obyčajne [normally] charakterizované prevahou slanovodnej alebo brakickovodnej vegetácie schopnej rastu a rozmnožovania.[46][48][49][50]
z roku 1977 (42 Fed. Reg. 37, 125-26, 37128-29; July 19, 1977 a neskôr ďalšie právne predpisy; slúži hlavne ako definícia na výklad termínu wetland v sekcii 404 amerického Clear Water Act): Termín mokrade znamená územia, ktoré sú zatopené alebo nasýtené povrchovou alebo podzemnou vodou s frekvenciou a trvaním dostatočnou/-ným na uživenie prevahy – a ktoré za normálnych okolností živí prevahu- vegetácie typicky prispôsobenej životu v podmienkach nasýtenej pôdy. K mokradiam vo všeobecnosti patria močiare s vysokou vegetáciou [swamps] , močiare bez vysokej vegetácie [marshes], ombrotrofné rašeliniská [bogs] a podobné územia.[51][52][40][53][54][55] Definícia je podrobnejšie (a záväzne) rozobraná v Corps of Engineers Wetland Delineation Manual 1987 [56]“[57]
definícia podľa Natural Resource Conservation Service (Food Security Act): Mokraď – okrem prípadov, v ktorých je tento termín súčasťou termínu “zmenená mokraď [t.j. mokraď ktorá bola odvodnená, zasypaná, zbavená povrchu a podobne] – znamená zem [land], ktorá (1) má prevahu hydrických pôd, (2) je zatopená alebo nasýtená povrchovou alebo podzemnou vodou s frekvenciou alebo trvaním dostatočnou/-ným na uživenie prevahy hydrofytnej vegetácie typicky prispôsobenej životu v podmienkach nasýtenej pôdy; a (3) za normálnych okolností živí prevahu takej vegetácie, okrem prípadov, keď tento termín nezahŕňa zeme na Aljaške, u ktorých bol zistený vysoký potenciál pre poľnohospodársky rozvoj a prevaha trvalo zamrznutých pôd. Táto poľnohospodárska definícia kladie dôraz na hydrické pôdy – až do tej miery, že oblasti bez takýchto pôd automaticky nepovažuje za mokrade. Zaujímavosťou tejto definície je paušálne (skôr politické než vedecké) vylúčenie veľkej časti aljašských mokradí z definície. [58][10][59]
Kanadské definície[60]. Existuje aj podobná staršia verzia definície z roku 1976[61]:
Zoltai, S. C. 1988: Mokraď je zem [land], ktorá má vodnú hladinu na, blízko alebo nad svojim povrchom alebo ktorá je nasýtená dostatočne dlhý čas na podporu mokraďových alebo akvatických procesov, ako to indikujú hydrické pôdy, hydrofytná vegetácia a rôzne druhy biologickej aktivity, ktoré sú prispôsobené vlhkému prostrediu. Vlhký extrém definície sú plytké otvorené vody, vo všeobecnosti plytšie ako 2 m a suchý extrém definície sú periodicky zatápané územia, len ak podmienky silného nasýtenia vodou dominujú počas celého vývoja ekosystému.
Tarnocai, C. et al. 1988: Mokrad je zem [land], ktorá je nasýtená vodou dostatočne dlho na to, aby podporovala mokraďové alebo akvatické procesy, ako to indikujú slabo odvodnené pôdy, hydrofytná vegetácia a rôzne druhy biologickej activity, ktoré sú prispôsobené vlhkému prostrediu. Táto definícia slúžila ako základ pre kanadskú klasifikáciu mokradí a dodnes je v Kanade oficiálna a bežná.
Nemecké zdroje
Vedecké:
Colditz 1994: Mokrade sú životné priestory, v ktorých sa celoročne alebo periodicky zhromažďujú viac-menej veľké množstvá vody.[62]
KATALYSE-Institut: Mokrade sú plochy, ktoré sú sčasti stále pokryté plytkou vodou. Spadajú po ne lužné lesy, vlhké lúky, rašeliniskové a močiarne územia a v širšom zmysle aj vodstvá [t.j. prirodzené vodné nádrže a toky].[63]
Stolzenbergerová-Ramirezová: Mokrade sú územia, v ktorých je periodicky alebo trvalo zhromaždená voda, [a to] v menších či väčších množstvách, stojatá alebo tečúca, povrchová alebo ako podzemná voda siahajúca až to koreňovej zóny, napr. močiare, rašeliniská, lužné lesy. Voda je v nich primárnym kontrolným faktorom pre životné prostredie a v ňom žijúce rastliny a zvieratá.[64]
Právne:
Tiroler Naturschutzgesetz 1991: Mokraď je životný priestor, ktorý je formovaný vodou, uzavretý a vymedziteľný voči susednej oblasti, [spolu] s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, ktoré sú preň charakteristické.[65][66]
Francúzske zdroje
Vedecké:
Barnau 1991: Mokrade sú charakterizované trvalou alebo dočasnou prítomnosťou sladkej, brakickej alebo slanej využiteľnej vody na povrchu alebo v pôde v malej hĺbke. Súc často v pozícii rozhrania [interface], prechodu medzi suchozemskými a vlastnými vodnými prostrediami, odlišujú sa hydromorfnými a nevyvinutými pôdami a/alebo dominantnou vegetáciou zloženou z hydrofilných rastlín aspoň počas časti roka. Okrem toho neustále alebo krátkodobo [de façon momentanée] živia živočíšne druhy závislé od týchto priestorov a/alebo im poskytujú prístrešok.[67]
Parent 1991: Mokrade sú permanentne alebo pravidelne zaplavené suchozemské územia.[68]
Ramade 1993: Mokraď je všeobecný termín označujúci všetky pevninské alebo pobrežné močiarne, rašeliniskové alebo lagúnové vodné biotopy.[69]
Loi sur l’eau 1992 (t.j. zákon o vode; rovnako v Code de l’envirnomment 2000, t.j. zákon o životnom prostredí): Mokraďmi sa rozumejú územia, či už využívané alebo nie, ktoré sú zvyčajne zaplavované alebo nasysované sladkou, slanou alebo brakickou vodou, [a to] trvalo alebo dočasne; vegetácii - keď existuje - na nich počas aspoň časti roka dominujú hydrofilné rastliny.[70][71]
Podľa Mitsch-Gosselink definície mokradí často zahŕňajú nasledujúce tri znaky:
prítomnosť vody, pričom voda je buď na povrchu pôdy alebo v koreňovej zóne,
pôda má špecifické vlastnosti a líši sa nemokradných pôd (napr. nízkym obsahom kyslíka),
prítomnosť bioty, najmä vegetácie, prispôbenej vlhkým podmienkam a neprítomnosť bioty neznášajúcej zaplavenie.
Rozhodujúca je teda hydrológia (hladina vody, frekvencia zaplavovania a pod.), táto ovplyvňuje fyziochemické prostredie (pôda, chemizmus a pod.), ktoré zas spolu s hydrológiou ovplyvňuje to, aká biota a koľko bioty (vegetácia, živočíchy a mikróby) sa v mokradi nachádza. Podnebie a geomorfológia hrajú (len) tú úlohu, že určujú, do akej miery môže mokraď existovať - geomorfológia ovplyvňuje hydrológiu a fyziochemické prostredie, podnebie ovplyvňuje hydrológiu a biotu.[72]
V našich podmienkach podľa Pokorného k mokradiam patria konkrétne: rybníky a ich litorály (brehové pásma), mokré lúky a prameniská, riečne nivy vrátane lužných lesov, rašeliniská, podmáčané smrečiny a umelé mokrade (koreňové čistiarne odpadových vôd).[73]
Mokrade vykazujú veľkú rozmanitosť podľa toho, ako vznikli, kde sa nachádzajú, aký je v nich vodný režim a chemizmus, prevládajúce rastlinstvo a pôdne alebo sedimentačné pomery. Niekedy dokonca možno nájsť v tesnej blízkosti viacero rozličných typov mokradí, ktoré sú nielen rôznymi ekosystémami, ale často aj odlišnými typmi krajiny. Preto je napríklad zložitá klasifikácia mokradí.[74]
Práca Finlaysona a Spiersa (pôvodne vydaná v roku 1999) zistila ako minimálny odhad rozlohy nasledujúcich typov mokradí pre Zem ako celok:
Súčet týchto čísiel je 7,481 mil. - 7,781 mil. km². Nie sú v nich zahrnuté mnohé typy mokradí, napr. slaniská, pobrežné plytčiny, lúky morských tráv, krasy a jaskyne či vodné nádrže. K iným číslam však tá istá práca dospela, keď odhad svetovej rozlohy počítala ako súčet minimálnych odhadov rozlohy mokradí jednotlivých (siedmich) základných častí sveta – výsledok bol: 12,76 - 12,79 mil. km2.[pozn 3][75][74]. Odhad vo výške 12,8 mil km² potvrdila aj správa Millenium Ecosystem Assessment z roku 2005 (ktorej spoluautormi boli aj Finlayson a Spiers). Jeden z najrozsiahlejších výskumov v tejto oblasti vykonali Lehner a Döll v roku 2004, ktorí odhadujú svetovú rozlohu mokradí na 8,3 – 10,2 mil. km². Mitsch a Gosselink (zohľadňujúc vyššie uvedené a veľa ďalších odhadov) dospievajú k záveru, že celková rozloha mokradí na svete je asi 7 – 10 mil. km², t.j. 5-8% súše Zeme (tento odhad je bez veľkých jazier typu Kaspické jazero a bez hlbších pobrežných oblastí mora).[10]
Okrem toho sú mokrade významné ako súčasť kultúrneho dedičstva - majú náboženský a kozmologický význam, sú zdrojom estetickej a umeleckej inšpirácie, poskytujú archeologické nálezy a tvoria podstatu významných miestnych (sociálnych, ekonomických a kultúrnych) tradícií.[78]
V rámci klasifikácie krajinnej pokrývky (t.j. aktuálneho využívania pôdy, angl. land cover) majú v systéme Anderson 1976 mokrade číslo 6 a delia sa na podskupiny 61 Zalesnené mokrade a 62 Nezalesnené mokrade.[82][pozn 4]
Analogická je klasifikácia krajinnej pokrývky podľa NLCD 92 z roku 1992, kde mokrade tvoria skupinu číslo 9 a delia sa na podskupiny 91 Lesnaté mokrade a 92 Emergentné bylinné mokrade.[83]
Táto klasifikácia sa netýka len mokradí, ale aj hĺbkovodných ekosystémov
Úrovne klasifikácie majú názvy: 1. úroveň: systém, 2. úroveň: podsystém, 3. úroveň: trieda, 4. úroveň: podtrieda; 5. úroveň:“ dominance types“, 6. úroveň: modifikátory. Vyššie sú uvedené iba prvé tri úrovne. biedy sú vyššie uvedené za pomlčkou a oddelené bodkočiarkou; močiarne mokrade nemajú druhú úroveň.
Na prvej úrovni sa mokrade zadelia do biogeografických provincií definovaných podľa práce Udvardy: “A Classification of the Biogeographical Provinces of the World”, 1975. Na druhej úrovni sa následne zadelia do niektorej z nasledujúcich skupín (typov):[84][81]
Verzia tejto klasifikácie mokradí z roku 2013 vyzerá nasledovne:[85][86]
Morské mokrade (pobrežné mokrade)
A Trvalé plytké morské vody
B Morské akvatické dná pod hranicou prílivu
C Koralové útesy
D Skalné morské brehy
E Pieskové, okruhliakové alebo obliakové brehy
F Estuáriové vody
G Bahnité, pieskové alebo slané rovné plytčiny medzi hranicou prílivu a odlivu
H Močiare bez vysokej vegetácie medzi hranicou prílivu a odlivu
I Zalesnené mokrade medzi hranicou prílivu a odlivu
J Pobrežné brakické/salinné lagúny
K Pobrežné sladkovodné lagúny
Zk(a) Krasové a iné podzemné hydrologické systémy, morské/pobrežné
Vnútrozemské mokrade
L Trvalé vnútrozemské delty
M Trvalé rieky/vodné toky/potoky
N Sezónne/občasné/nepravidelné rieky/vodné toky/potoky
O Trvalé sladkovodné jazerá
P Sezónne/občasné sladkovodné jazerá
Q Trvalé slané/brakické/alkalické jazerá
R Sezónne/občasné slané/brakické/alkalické jazerá a rovné plytčiny
Sp Trvalé slané/brakické/alkalické močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny
Ss Sezónne/občasné slané/brakické/alkalické močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny
Tp Trvalé sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny
Ts Sezónne/občasné sladkovodné močiare bez vysokej vegetácie/hlbočiny na neorganických pôdach
U Nezalesnené rašeliniská
Va Alpské mokrade
Vt Tundrové mokrade
W Mokrade s prevahou krovín
Xf Sladkovodné mokrade s prevahou stromov
Xp Zalesnené rašeliniská
Y Sladkovodné pramene; oázy
Zg Geotermálne mokrade
Zk(b) Krasové alebo iné podzemné hydrologické systémy, vnútrozemské
Človekom vytvorené mokrade
1 Rybníky na akvakultúru
2 Rybníky
3 Zavlažovaná pôda
4 Sezónne zaplavovaná poľnohospodárska pôda
5 Lokality exploatácie soli
6 Územia skladovania vody (nádrže a podobne)
7 Vykopané jamy
8 Územia úpravy odpadových vôd
9 Kanály a odvodňovacie kanály, priekopy
Zk(c) Krasové a iné podzemné hydrologické systémy, človekom vytvorené
Staršia verzia tejto klasifikácie je uvedená napríklad tu (text na zelenom pozadí).
V úvodnej časti textu manuálu je uvedené iné delenie mokradí pochádzajúce z práce Cowardin 1979 (toto delenie z manuálu je prevzaté aj do textu Kadlečík-Slobondík ), a to nasledujúce:
základné typy:
morské mokrade (pobrežné mokrade vrátane pobrežných lagún, skalnatých pobreží a koralových útesov)
estuáriové mokrade (zahŕňajúce delty, prílivové močiare a mangrovové močiare)
jazerné mokrade (mokrade súvisiace s jazerami)
riečne mokrade (mokrade pozdĺž riek a vodných tokov)
močiarne mokrade (močiare a rašeliniská)
zvláštna skupina: človekom vytvorené mokrade (napr. rybníky na chov rýb či kreviet, rybníky na farmách, zavlažovaná poľnohospodárska pôda, soľné panvy, vodné nádrže, štrkoviská, využitie odpadových vôd ako hnojiva, kanály)
CORINE (1990/1995)
V rámci klasifikácie európskeho programu mapovania krajinnej pokrývky nazvaného CORINE tvoria mokrade skupinu 4 “Zamokrené areály” (angl. wetlands) s nasledujúcim delením:[87][88][89]
4.1 vnútrozemské mokrade [inland wetlands]
močiare [inland marshes]
rašeliniská [peatbogs]
4.2 prímorské mokrade [coastal wetlands]
slané močiare [salt marshes]
saliny
prílivové územia [intertidal flats]
Brinson 1993 a Smith et al. 1995
Podľa Brinson 1993 možno mokrade rozdeliť do skupín podľa rôznych kombinácií nasledujúcich troch parametrov (pričom sa nevyskytujú všetky možné kombinácie):[90]
geomorfologické pomery – typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. zníženinové mokrade, 2. riečne mokrade, 3. lemové mokrade [fringe wetlands] a 4. rozsiahle rašeliniská [extensive peatlands]
zdroje vody - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. zrážky, 2. bočný povrchový alebo pripovrchový transport z mimokorytového prúdu [overbank flow], 3. podzemná voda
hydrodynamika - - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. vertikálny tok (vertikálne kolísanie hladiny vody), 2. jednosmerný horizontálny tok, 3. dvojsmerný horizontálny tok
Smith et al. 1995 (spoluautorom bol aj Brinson) je modifikácia tohto systému:[91][92]
zdroje vody - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. zrážky, 2. povrchový odtok [overland flow], 3. mimokorytový prúd [overbank flow], 3. „interflow“, 4. „throughflow“, 5. „baseflow“
hydrodynamika - typické príklady realizácií tohto parametra sú: 1. vertikálny tok, 2. jednosmerný horizontálny tok, 3. dvojsmerný horizontálny tok
Vyššie uvedené hydrogeomorfologické triedy mokradí (1.-7.) sa môžu ďalej deliť na rozlične definované podtriedy.
C-CAP (NOAA, 1995)
V rámci klasifikácie NOAA Coastal Change Analysis Program (C-CAP) krajinnej pokrývky (ktorá je zmesou systému Anderson 1976 a modifikácie Cowardinovho systému) tvoria mokrade nasledujúce triedy:[93]
močiarne zalesnené mokrade
močiarne krovité mokrade
močiarne emergentné mokrade
estuáriové zalesnené mokrade
estuáriové krovité mokrade
estuáriové emergentné mokrade
Warner a Rubec (1997)
ombrotrofné rašelinisko [bog]
slatinisko [fen]
močiar s vysokou vegetáciou [swamp]
močiar bez vysokej vegetácie [marsh]
plytčinový močiar bez vysokej vegetácie [shallow water marsh]
Úrovne klasifikácie dostali názvy: 1. úroveň: systém (celkovo ich je 5), 2. úroveň: forma (celkovo ich je 49), 3. úroveň (nie vždy prítomná): subforma (celkovo ich je 75); 4. úroveň: typ. Vyššie je uvedená len prvá úroveň.
Apostolov et al. (2004)
Tradičné delenie (najmä vnútrozemských) mokradí je nasledovné:[95]
mokrade s minerálnou pôdou:
močiar bez vysokej vegetácie [marsh]
močiar s vysokou vegetáciou [swamp]
mokrade s organickou pôdou (rašeliniská [peatlands]):
Prehľad niektorých ďalších systémov klasifikácie je uvedený v práci Detenbeck, N. E.: Methods for evaluating wetland condition - #7 Wetlands Classification, 2002[97]
Delenie rašelinísk pozri v článku rašelinisko.
Rámcová smernica o vode [98]je smernica zaoberajúca sa územiami povodí riek. Smernica síce na viacerých miestach spomína mokrade, ale nedefinuje ich, ani nič nepredpisuje či neodporúča explicitne pre mokrade. Nasledujúci zoznam obsahuje zoznam ekosystémov, ktoré by mohli byť relevantné na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice, spolu so zoznamami zodpovedajúcich typov mokradí. Treba mať na pamäti, že jednak uvedené ekosystémy nemusia byť vždy zároveň mokraďmi a jednak existujú aj mokrade, ktoré nie sú tvorené žiadnym z uvedených ekosystémov (čiže nasledujúci zoznam nie je klasifikáciou mokradí v pravom slova zmysle):[99][18]
hydromorfologické prvky v záplavovej, pobrežnej alebo prílivovej zóne, útvarov povrchových vôd - zodpovedajúce typy mokradí: porasty vodných rastlín, lužné lesy, vysokobylinná nivná vegetácia, aluviálne lúky, porasty trsti a vysokých ostríc, obnažené dná, dočasné jazierka, vnútrozemské delty, prílivové oblasti
malé prvky povrchovej vody neidentifikované ako vodné útvary, ale prepojené s útvarmi povrchovej vody - zodpovedajúce typy mokradí: pramene, slatiny a vrchoviská, dočasné jazierka, mokré lúky a pasienky, lesné a krovité močiare, trsťové a ostricové močiare, obnažené dná, porasty vodných rastlín
rieky, jazerá, útvary brakickej vody a pobrežnej vody – zodpovedajúce typy mokradí: potoky a rieky, plesá, jazerá, mŕtve ramená, rybníky, poldre, riečne delty a pobrežné zóny
ekosystémy výrazne ovplyvňujúce kvalitu alebo množstvo vody zásobujúcej útvary povrchových vôd alebo povrchové vody napojené na útvary povrchových vôd – zodpovedajúce typy ,mokradí: všetky typy mokradí
K tomuto typu definície (keďže šúrmi sa myslia najmä úpätia Malých Karpát) zrejme patrí aj veta z tlače citovaná v roku 1957 v časopise Jazykovedné štúdie, ktorá znie Mokraď je podzemnými vodami premočená pôda na úpätí vrchov.
V konečnej verzii Wetland Horizontal Guidance sa vzdali snahy o stanovenie definície v pravom slova zmysle a poskytujú len obšírnu charakteristiku mokrade – , .
V tomto texte Detenbeck, N. E.: Methods for evaluating wetland condition - #7 Wetlands Classification, 2002 sú na str. 28, zdá sa, uvedené aj ďalšie podskupiny v rámci skupiny 6 (a to 63, 68 a podobne), ale v originálnom texte Anderson 1976 sa takéto skupiny (aspoň nie explicitne) neuvádzajú.
Mokřady - ochrana a management; Švehlásková, H. et al: Ekologické aspekty technické hydrobiologie, 2006 (Treba ale upozorniť na to, že tvrdenie, že „slovo“ mokraď vzniklo prekladom slova wetland alebo že je dokonca „novotvar“ je chybné, pretože slovo samotné existovalo už dávno predtým – pozri zdroje k poslednej vete tohto odstavca)
Pokorný, J.: Mokřady- – jejich typy, vegetace a úloha v krajině in: Koncepce řešení malých a vodnách nádrží a mokřadů, Seminář, Česká společnost krajinných inženýrů při ČSSI, Fakulta lesnická a environmentální, ČZU v Praze, Fakulta stavební, ČVUT v Praze, 2004 [nefunkčný odkaz]
Hájek, M. - Rybníček, K.: Malý výkladový slovník rašelinářský in: Stanová, V. (ed.): Rašeliniská Slovenska, 2000 Archivované 2015-04-11 na Wayback Machine
Smart, M. (ed.): International Conference on the Conservation of Wetlands and Waterfowl - Proceedings ..., 1976 (v tejto verzii je pridané “a bryofyty”)
Tickner, D. et al.: UNDP/GEF Danube Regional Project - Strengthening the Implementation Capacities for Nutrient Reduction and Transboundary Cooperation in the Danube River Basin - Monitoring and Assessment of Nutrient Removal Capacities of Riverine Wetlands - Project Component 4.3: Monitoring and Assessment of Nutrient
Removal Capacities of Riverine Wetlands, 2004
WETLANDS IN THE DANUBE RIVER BASIN -
An ICPDR issues paper on the role of wetlands in implementing the EU Water Framework Directive (Draft 5 - Final), September 2004
Shaw, S. P., Fredine, C. G.: Wetlands of the United States - their extent and their value to waterfowl and other wildlife. U.S. Department of the Interior, Washington, D.C. Circular 39. Northern Prairie Wildlife Research Center Online., 1956
Ornes, H., Hogan C M., EPA et al.: Wetland in: Encyclopedia of Earth. Eds. Cutler J. Cleveland (Washington, D.C.: Environmental Information Coalition, National Council for Science and the Environment).
Jackson, J. K. – Nitze, W. A.: Wetlands Protection Under Section 404 of the Clean Water Act: The Riverside Bayview Decision, Its Past and Future, in: Public Land and Resources Law Review, Vol. 7, 1986, str. 35 Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine
Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995, str. 49
(text omylom uvádza tento predpis z roku 1974 ako predpis z roku 1975)
511 F.Supp. 278 (1981), The AVOYELLES SPORTSMEN'S LEAGUE, INC., et al. v. Clifford L. ALEXANDER et al. United States District Court, W. D. Louisiana, Alexandria Division. March 12, 1981.
Warner, Richard E., and Kathleen M. Hendrix, editors California Riparian Systems: Ecology, Conservation, and Productive Management. Berkeley: University of California Press, c1984 1984.
715 F.2d 897, 19 ERC 1841, 13 Envtl. L. Rep. 20,942, The AVOYELLES SPORTSMEN'S LEAGUE, INC., et al., Plaintiffs-Appellees Cross-Appellants, v. John O. MARSH, Jr., Secretary of the Army, etc., et al., Defendants, Elder Realty Company, Inc., Defendant-Appellant Cross-Appellee. The AVOYELLES SPORTSMEN'S LEAGUE, INC., et al., Plaintiffs-Appellees, v.
John O. MARSH, Jr., Secretary of the Army, etc., et al., Defendants-Appellants, Elder Realty Company, Inc., Defendant-Appellant, George Bartmess, et al., Intervenors-Appellants, Louisiana Department of Agriculture, Movant-Appellant. Nos. 79-2653, 82-3231. United States Court of Appeals, Fifth Circuit. Sept. 26, 1983. Archivované 2010-05-15 na Wayback Machine (k definícii z roku 1977 odkazuje na 33 CFR §323.2 (c) 1982; pozri aj tamojšiu poznámku pod čiarou 27; číslo predpisu z roku 1977 vo Fed. Reg. je omylom uvedené k predpisu z 1975)
Lewis, R.R.: Wetland restoration/creation/ enhancement terminology-- Suggestions for standardization, in: Kusler, J.A., Kentula, M.E. (eds.): Wetland creation and restoration-- The status of the science – Vol. I, 1989, str. 7
Jackson, J. K. – Nitze, W. A.: Wetlands Protection Under Section 404 of the Clean Water Act: The Riverside Bayview Decision, Its Past and Future, in: Public Land and Resources Law Review, Vol. 7, 1986, str. 36 Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine
Barnaud, G.: Qu’est-ce qu’une zone humide? Compte rendu des avis d’experts, définitions scientifiques et juridique. Muséum d’histoire naturelle, 1991 citované v: Archivované 2013-10-10 na Wayback Machine a
Finlayson, C. M., Spiers, A. G. (eds.), 1999: Global review of wetland resources and priorities for wetland inventory. Wetlands International, eriss & Ramsar Convention. Archivované 2010-07-04 na Wayback Machine
Anderson, James R.; Hardy, Ernest E.; Roach, John T.; Witmer, Richard E.: A land use and land cover classification system for use with remote sensor data, 1976
Apostolov, S., Hristov, I., Boshnakova, S., Holland, B., Borthwick, F., Jabbor, S., Boingeanu O., Olshanskaya, M., Langerholc, M. 2004. World Wetlands Day 2004 at the Central European University: From the Mountains to the Sea – Wetlands at Work for Us. Background paper. Archivované 2015-10-24 na Wayback Machine, Archivované 2018-09-28 na Wayback Machine
Herold, M. et al.: Translating and evaluating land cover legends using the UN LAnd Cover Classification System (LCCS), 2009 Archivované 2012-12-02 na Wayback Machine
Smith, R.D., A. Ammann, C. Bartoldus, and M.M. Brinson. 1995. An approach for assessing wetland functions using hydrogeomorphic classification, reference wetlands, and functional indices. Technical Report WRP–DE–9, U.S. Corps of Engineers, Army Engineer Waterways Experiment Station, Vicksburg, MS.
Hydrogeomorphic Wetland Classification System: An Overview and Modification to Better Meet the Needs of the Natural Resources Conservation Service, USDA, NRCS, 2008 Archivované 2014-09-04 na Wayback Machine
Common Implementation Strategy for the Water Framework Directive (2000/60/EC) - Horizontal Guidance Document on the Role of Wetlands in the Water Framework Directive, Final Draft, 23. apríla 2003 doc on Wetlands.pdf[nefunkčný odkaz]
Kadlečík, J. – Slobodník, V.: Príručka pre inventarizáciu, ochranu a starostlivosť o mokrade. I. časť, 1999
Švehláková et al.: Ekologické aspekty technické hydrobiologie – Mokřady
Kadlíková, L.: Ekosystémy v české přírodě – mokřady na: příroda.cz
EXECUTIVE REPORT – BEST AVAILABLE SCIENCE , VOLUME 1 – FEBRUARY 2004 - Chapter 9 - Wetlands Archivované 2013-07-21 na Wayback Machine
Apostolov, S., Hristov, I., Boshnakova, S., Holland, B., Borthwick, F., Jabbor, S., Boingeanu O., Olshanskaya, M., Langerholc, M. 2004. World Wetlands Day 2004 at the Central European University: From the Mountains to the Sea – Wetlands at Work for Us. Background paper. Archivované 2015-10-24 na Wayback Machine
Gray, A.: Pennsylvania's Adopt-a-Wetland Program Wetland Education and Monitoring Module Student Manual Archivované 2012-07-08 na Wayback Machine
Ornes, H., Hogan C M., EPA et al.: Wetland in: Encyclopedia of Earth. Eds. Cutler J. Cleveland (Washington, D.C.: Environmental Information Coalition, National Council for Science and the Environment).
EPA - Wetlands ,
The Ramsar Convetion Manual
Committee on Characterization of Wetlands, National Research Council: Wetlands Characteristics and Boundaries, 1995
Burton, E. E.: Classifying wetlands and assessing their functions: Using the NC Wetlands Assessment Method (NC WAM) to analyze wetland mitigation sites in the coastal plain region, 2008
Hofmeister, F.: Die Rückgewinnung von Feuchtgebieten als eine Lösung für aktuelle Umweltprobleme Hemmnisse und Möglichkeiten. Inaugural-Dissertation zur Erlangung der Würde eines Doktors der Wirtschaftswissenschaften (Dr. rer. pol.) an der Fakultät für Wirtschafts- und Sozialwissenschaften der Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg, 2006
Guide juridique d’accompagnement des bassins de Rhône–Méditerranée et de Corse 2010
