Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov (resp. chrámov) pre všetky konfesie.
Detstvo a štúdium
Narodil sa v Kulpíne pri Petrovci v Báčskej župe v Srbsku. V Kulpíne skončil základnú školu. Medzi rokmi 1881 a 1882 študoval na nemeckej škole v Buľkesi, teraz Maglić v Srbsku a v rokoch 1882–1883 na nemeckej akadémii v Novom Sade. Po absolvovaní Nemeckej obchodnej akadémie v Novom Sade pôsobil u svojho otca ako pomocník. Práve tu sa naučil rysovať staviteľské plány. Študoval stavebné konštrukcie ohľadom ktorých začal prezentovať vlastné nápady a riešenia.
Prax a pôsobenie
Neskôr odišiel do Budapešti, kde sa presadil ako autodidakt. V roku 1887 vstúpil do Slovenského spolku. Bol jeho aktívnym členom. Pôsobil ako knihovník a neskôr aj ako predseda, tiež sa staral o spevokol, či divadelný krúžok – všestranne podporoval slovenský život. Vďaka tomu sa bližšie zoznámil aj so slovenským národným hnutím. Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pracoval pre viacerých staviteľov a firmy napr.: u Jána N. Bobuľu, vo firme Schikedanz a Herzog (1894–1896), tiež vypomáhal architektovi Kauserovi.
Po nadobudnutí mnohých skúseností si ako dvadsaťosemročný 1. apríla1897 založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu v Budapešti. Mal už na to isté prevádzkové predpoklady a vytvoril si vlastný okruh spolupracovníkov. Na začiatku sa venoval predovšetkým projektovaniu obytných a rodinných domov – na Slovensku najmä v Turci a Liptove. V roku 1902 v Liptovskom Mikuláši navrhol vilku pre Dr. E. Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu. Navrhol aj zopár kostolov, administratívnych, či kultúrnych stavieb. Murársku a tesársku majstrovskú školu vykonal v roku 1904. O štyri roky neskôr zložil staviteľskú skúšku a získal kvalifikáciu a titul staviteľa. V tom istom období spoznal vo Viedni Annu Holcovú zo Žiliny, s ktorou sa aj oženil v roku 1904 v Žiline[3] .
V roku 1914 zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa na Slovensko do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 1916–1918 vlastnil projekčnú a staviteľskú firmu. Bol presvedčený, že práve tu sa bude sústreďovať celý slovenský život. V 1920 bol zvolený za člena Ústredne všetkých staviteľských korporácii a v rokoch 1921 až 1923 pôsobil ako predseda Organizačnej jednoty staviteľov Slovenska. V tomto období (1922) sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako samostatný architekt až do ukončenia aktívnej projektovej činnosti v roku 1951. V 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel ako 94-ročný 5. augusta1964 v Bratislave.
Slovenský národ už pred prvou svetovou vojnou účinkoval na širokom poli tvorivých činností, nie len na poli literárnom, ale i na poli stavebníctva. Jeho dielo je príkladom rozvoja architektúry od klasicizmu po súčasnú architektúru funkcionalizmu. Vyrastal v Budapešti kde sa ako sedemnásťročný mladík svojou prácou, talentom a snahou o vzdelanie dopracoval od robotníckeho zamestnania, cez stavebnícke skúšky po skúseného tvorcu slovenskej architektúry. Na Slovensku staval monumentálne objekty pozdvihujúc sebadôveru slovenského ľudu a svojou činnosťou ovplyvnil mladšie generácie architektov. Staval monumentálne banky, múzeá, sanatóriá, školy, nemocnice, administratívne budovy a tiež kostoly pre mnohé konfesie, ktoré tvoria značnú časť jeho diela v rozmanitých štýloch až po funkcionalizmus s jednoduchosťou masy a jej členenia.
Narodil sa 7. októbra 1869 v srbskom Kulpíne ako jedno z ôsmich detí Pavla Harminca a Johanny, rod. Čapelovej.
V rokoch 1881–1883 chodil na nemeckú školu v Bulkese a obchodnú akadémiu v Novom Sade.
Roku 1886 odišiel do Budapešti, kde do roku 1897 pracoval postupne vo firme Neuschloss, u staviteľa Jána Nepomuka Bobulu a architekta Alberta Schikedanza. Stal sa členom tunajšieho Slovenského spolku.
Roku 1897 si v Budapešti založil vlastnú staviteľskú kanceláriu.
Roku 1904 sa oženil s Annou Holcovou. Rok po roku sa im narodili synovia Milan (budúci architekt), Ivan (budúci právnik) a dcéra Oľga.
M. M. Harminc bol asi najproduktívnejším architektom 20. storočia. Premeny architektúry konca 19. stor. a prvej polovice 20. storočia sú viditeľné v jeho vyše tristo projektoch, ktorých je autorom. Ich hodnota nie je v tvorbe nového architektonického tvaroslovia. Bol majstrom v používaní adekvátneho tvaroslovia a celkového pôsobenia svojej budovy v danom prostredí, hlavne v mestskom. Jeho tvorbu možno rozdeliť do troch období, kde možno identifikovať znaky troch výtvarných prúdov európskej architektúry.
Prvé obdobie
Patria sem jeho počiatky a tiež činnosť pred prvou svetovou vojnou, keď za rakúsko-uhorskej monarchie pôsobil v Budapešti. V tomto období väčšinou projektoval rodinné domy a vilky, zopár menších administratívnych i kultúrnych budov a kostoly. Po výtvarnej stránke je jeho tvorba ovplyvnená romantizujúcim pseudohistorizmom. Prešiel od používania štukových dekoratívnych článkov na priečeliach k skladbovému zjasneniu a zjednodušeniu.
Rodinné domy, vily a nájomné domy
Pred vojnou postavil v Budapešti asi 45 domov.
Dom Aladára v Budapešti (1897 – 1898) – typický príklad reprezentatívneho nájomného domu. Ide o voľne stojacu dvojposchodovú budovu s manzardovou strechou postavenú v konštrukčnom a dispozičnom trojtrakte. Fasády sú riešené rozdielne. Kým bočné a zadná sú jednoduché a hladké, uličná fasáda je bohato zdobená s prvkami pseudobarokového historizmu.
Nájomný dom pre A. Bulyovszkého, Budapešť (1899 – 1901)
Nájomný dom Pála Joanovicsa, Budapešť (1901 – 1902)
Slovenský dom Dr. Stodolu, Liptovský Mikuláš (1902) – vila, ktorej dal romantický vzhľad zdrobneného zámku. Tento dojem umocnil dominujúcou vežičkou, ktorou vedie hlavný vstup priamo do spoločenských priestorov prízemia. Vila bola vsadená do pekného parkového prostredia. Nachádzal sa v nej aj parkový domček vo folkloristickom štýle.
Jeho cesta k funkcionalistickej architektúre viedla všetkými prejavmi architektonickej tvorby druhej polovice 19. storočia. Práve na stavbe Slovenskej banky pokračoval vo svojej neozdobnej architektúre. Vlastná tvorba je podriadená požiadavkám praktického použitia, účelnosti a hlavne oslobodenie od ornamentiky. Tento nový smer, dodatočne nazvaný racionalizmus, vyhovoval životným pocitom novej spoločnosti.
Vzniku banky predchádzalo úsilie Jozefa Houdka, ktorý patril k zakladateľom priemyslu a bankovníctva v tomto regióne.
Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Továrne na drevovinu v Ružomberku, spoluzakladateľ Slovenskej papierne a Ružomberského úverového spolku (1879), z ktorého sa vyvinula Slovenská banka.
Táto stavba je jednou z najstarších stavieb v Ružomberku a patrila rodine Houdkovej. Tu sa narodila spisovateľka a prekladateľka Bohdana Makovická-Škeltétyová, manželka Jozefa Škultétyho. Ďalej sa tu narodil aj politik, publicista a národovec Ing. Ivan Houdek. Dom patril k významným strediskám slovenského národného života.
Dnešnou novou funkciou budovy je knižnica. Výhodou tejto knižnice je hlavne to, že sa nachádza v strede mesta na pešej zóne v tichom prostredí.
Biskupský palác, Vršac (Juhoslávia, dnes Srbsko) (1903–1904) – rezidencia srbského pravoslávneho biskupa postavená ako jednoloďový obdĺžnikový dvojtrakt. Hlavné priečelie je po výtvarnej stránke riešené v pseudoštýle barokovéhoklasicizmu. Celá stavba pôsobí tektonicky vďaka pevnému podkladu – prízemie s vodorovnými škárami, a opticky odľahčenému poschodiu s hladkými stenami
Okresný súd, Myjava (1904–06)
Slovenské národné múzeum, Martin (1905–08)- ide o tzv. „staré“ múzeum v Martine. Na túto stavbu bola vypísaná súťaž, ktorú Harminc vyhral. Skladba vhodne poukazuje na výstavno-vedecký ráz, študijnú a pracovnú prevádzku muzeálnej činnosti. Dispozične a výtvarne vyrovnané riešenie. V prízemí sú umiestnené pracovné priestory a až na podlaží sú výstavné priestory. Hlavné priečelie obsahuje prvky klasicizujúcich architektonických článkov. Vstup je rámovaný klasicizujúcim portikom.
Evanjelický kostol Pribylina, ev. (1901–02) – jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Po prvý raz použitý Rabicov systém pre zavesenú gotizujúcu klenbu
Veľká Kubrá (1905) – historizujúca stavba s jednoloďovým priestorom s polkruhovou apsidou a vežou predstavanou na ose hlavnej fasády kostola.
Sa začalo v roku 1915, potom čo sa Harminc presťahoval na Slovensko. Po politických a spoločenských zmenách, patri Harminc k architektom, ktorým sa dostáva veľa projekčných možností. Od vplyvov budapeštianskych pseudohistorických a secesných princípov sa viac orientuje na európsku architektúru, ktorej silným zdrojom bolo Nemecko, ktoré prezentovalo výtvarné zásady „modernej oficiálnej monumentality“.
Továrenské budovy (garbiareň) Lacko-Pálka, Liptovský Mikuláš (1915/16);
Palace sanatórium Dr. Szontágha, Nový Smokovec (1917–25)- vytvorený ako mohutný blok. Tvorí ho 5-poschodový blok s murovanými obvodovými stenami. Vnútorne piliere boli zo železobetónu. Kým prízemie je riešené ako konštrukčný trojtrakt, prvé až piate poschodie je vytvorené ako konš. dvojtrakt. Nadviazal na nový typ liečebne s tzv. terasovými balkónmi podľa dr. Sarassona. Do areálu patri aj jednoposchodový hospodársky blok a v roku 1934 bol pristavaný blok pre zamestnancov.
Tatra banka, Bytča (1919)
domy sporiteľne a mestské domy s ateliérmi, Martin (1921/22)
Bankový palác Tatra banky v Bratislave (1922–25) – päťposchodová budova s uzavretou dispozíciou, mierne pootvorenej od druhého podlažia. Fasáda bola bohato členená. Okrem banky sa v nej nachádzalo kino a 4 obytné podlažia.
Zemědelské múzeum (dnes Slovenské národné múzeum), Bratislava (1925–28) – budova stojí na lichobežníkovom pôdoryse čo podmienilo aj tvar budovy. Ide o trojposchodovú budovu s nástupným malým čelom natočeným v osi malého námestia pred budovou.
hotel Carlton-Savoy (dnes Hotel Radisson SAS Carlton), Bratislava (1928) – prestavba bratislavských pohostinských objektov „U zeleného stromu“. Úlohou, ktorú Harminc splnil, bolo spojiť viac obytných stavieb do jedného celku a vhodne ich komunikačne prepojiť a zarovnať do 5-podlažnej úrovne. Dispozícia celej budovy je hrebienková v tvare písmena E.
Tu spadá obdobie od roku 1929, ktoré je značne ovplyvnené konštruktizmom a funkcionalizmom – jednoduchosť masy a jej členenia. Ale stále sú viditeľné prvky monumentality.
kúpeľný komplex, Trenčianske Teplice (1. cena v súťaži, nerealizovaný, 1934)
Palace Sanatórium, Nový Smokovec (1934) – 5-poschodový trojtrakt s rovnou strechou. Použitý oceľový skelet.
dom Slovenskej ligy s kinom a pasážou, Bratislava (1934–36) – komplex s oceľovou kostrou, ktorý pozostáva z troch časti: 4-poschodovej, paralelnej 5- poschodovej a priečny trak – pasáž. V prízemiach budov a v pasáži sú umiestnené obchodné priestory. Na prvom administratíva a zvyšok tvoria byty.
kúpeľný dom, Lúčky (1934–48); Obecný dom a Hasičský dom, Uh. Ves (1937)
starobinec, Holíč (1935)
Roľnícka vzájomná pokladnica, Trnava (1937)
administratívne budovy, Spišská Nová Ves (1938–1940)- komplex dvoch nárožných budov.
Sirotinec, Holíč (1940)
nemocnica Milosrdných bratov, Skalica (1941–44 a 1947)
sanatórium tbc, Nová Polianka (projekt 1941, realizácia 1947–52) – posledný realizovaný projekt
mauzóleum rodiny Kuffnerovcov, Sládkovičovo (1926)
Harminc projektoval výlučne budovy až na pár výnimiek. Patria medzi ne ikonostasy v srbskompravoslávnomchráme, či niekoľko oltárov v ostatných kostoloch a dve mauzólea: mauzóleum Petra Luppu a dr. Milana Mandiča v Pomázi pri Budapešti.
Traduje sa, že raz pred príchodom do Tatier sa Harminc telegraficky ohlásil. Bál sa totiž, aby neskoro večer neostal v Poprade bez spoja. Keďže telegram posielal z Budapešti, Szontághov úradník pochopil jeho podpis (harminc, maď. = 30) ako počet prichádzajúcich hostí a poslal k rýchliku primeraný počet kočov. Úradník pristupoval k svojej práci naozaj zodpovedne, a tak Harminca v Smokovci čakalo aj tridsať porcií večere a tridsať postelí.[chýba zdroj]
Pamätnica 200 rokov Základnej školy J.A. Komenského v Kulpíne, Kulpín 1996
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 - 1939. Bratislava 1993, s. 56 - 58.
HOLČÍK, Štefan: K vzniku budovy Slovenského múzea v Bratislave, ARS, 1985, č. 2, s. 59 - 65.
Katalóg k výstave Milan Michal Harminc 1869 - 1964, výber z autorskej grafickej dokumentácie architektonického diela. Slovenská národná galéria, Bratislava 1991
KENDERA, R.: Ružomberské prechádzky po kultúrnych pamiatkach, Ružomberok 1993, Knižnica rozhľadov po kultúre a umení, s. 31.
Milan Michal Harminc – významný architekt, Spoznávame Žilinu (69. a 71. časť) [online]. Jozef Feiler, Žilina Gallery, zilina-gallery.sk. Dostupné online.
Milan Michal Harminc
