slovenský chemik a univerzitný pedagóg From Wikipedia, the free encyclopedia
Doc. Ing. Milan Karvaš, Ph.D. (* 5. jún 1932, Bratislava)[1] je slovenský chemik, univerzitný pedagóg.[1][2]
Milan Karvaš | |
slovenský chemik a univerzitný pedagóg | |
Narodenie | 5. jún 1932 (92 rokov) Bratislava, ČSR |
---|---|
Zamestnanie | chemik |
Alma mater | Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave |
Rodičia | otec Imrich Karvaš, matka Helena Karvašová, rod. Ružičková |
Súrodenci | Oľga Karvašová-Markovičová, Ivan Karvaš |
Manželka | Viera, rod. Plhoňová |
Deti | Ivana (* 1964), Igor (* 1967) |
Po maturite na reálnom gymnáziu v Bratislave Milan Karvaš v roku 1952 nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej Chemickej fakulte SVŠT, v súčasnosti Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde v roku 1957 promoval na inžiniera chémie (Ing.). V rokoch 1957 – 1960 pracoval v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venoval organickej syntéze pod vedením doc. Ježa. Jeho začínajúca vedecká kariéra sa rýchlo skončila, keď bol z politických dôvodov prepustený. Ako živiteľ rodiny sa mohol zamestnať len v robotníckej profesii. V rokoch 1960 – 1982 pracoval v Chemických závodoch J. Dimitrova (CHZJD) spočiatku vo funkcii majstra vo výrobe, neskôr prešiel do závodného výskumu CHZJD, kde sa zaoberal výskumom gumárenských výrobkov a zušľachťovacích prísad pre plasty. V rokoch 1971 – 1972 bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte (ETH) v Zürichu. V roku 1968 na Chemickom ústave SAV externe obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul CSc., v súčasnosti PhD. V rokoch 1983 – 1990 pôsobil ako vedúci odboru syntézy vo Výskumnom ústave chemickej technológie v Bratislave a významnou mierou sa zaslúžil o zavedenie výroby prísad do polymérov v Dusle Šaľa, ako aj o výskum a vývoj originálnych svetelných stabilizátorov do polymérov na báze stéricky tienených amínov a o ich zavedenie do výroby v Chemku Strážske (ich výroba a vývoz do mnohých krajín sveta, napr. do USA a Japonska, pretrvávajú dodnes). V rokoch 1992 – 2000 externe pôsobil na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde prednášal Priemyselnú chémiu. V roku 1997 sa habilitoval na docenta na Prírodovedeckej fakulte UK. V roku 1991 založil so spoločníkmi v Bratislave súkromné komerčné laboratórium SYNKOLA zamerané na kontraktné syntézy nových zlúčenín s požadovanou biologickou aktivitou.[1]
Bol spoluorganizátorom populárnych „Novartis Lectures“, na ktorých v Bratislave prednášali významní zahraniční vedci. Svoju vedeckú a organizačnú erudíciu využil aj pri práci v prospech slovenského školstva a vedy. V rokoch 1991 – 1995 bol členom predsedníctva prvej Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády, člen a čestný člen viacerých vedeckých spoločností (Švajčiarska chemická spoločnosť, Slovenská chemická spoločnosť). Bol členom Slovenského národného komitétu pre chémiu IUPAC. Je autorom alebo spoluautorom 64 pôvodných vedeckých prác a spoluautorom 104 patentov.[1]
Časť svojej nezištnej práce venoval aj pre Rotary klub Bratislava, napĺňajúc tak krédo, ktoré mu bolo vlastné počas celej profesionálnej kariéry „Service Above Self“ (Služba na prvom mieste). Napriek politickému prenasledovaniu za socializmu veril, že je ušľachtilé robiť svet lepším.[3][4][5]