Bol jedným z najznámejších predstaviteľov slovenskej ľavicovej politiky,[4] presadzoval myšlienky tolerancie a slušnosti,[5][6] aktívne podporoval akýkoľvek návrh na posilnenie antifašistickej výchovy na školách a budovanie demokratického a antifašistického povedomia slovenskej verejnosti.[7][8]
Milan Ftáčnik bol ženatý a mal tri deti, mal dvoch bratov (dvojičky Jána a Ľubomíra).[9]
1980 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
1982 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
1986 – odborný asistent na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
1989 – docent na Katedre teoretickej kybernetiky, od roku 1990 na Katedre umelej inteligencie, po jej zániku od roku 1994 na Katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu a po jej zlúčení na Katedre aplikovanej informatiky FMFI UK
2003 – vedúci Katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu FMFI UK
2004 – vedúci Katedry aplikovanej informatiky FMFI UK Bratislava (po zlúčení KPGSO a Ústavu informatiky)
2006 – starosta Mestskej časti Bratislava-Petržalka
2010 – primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
2014 – Katedra aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, oddelenie počítačovej grafiky a spracovania obrazu
1980 – člen KSS, 17. decembra 1989 sa stal členom Ústredného výboru KSS.[10]
1990 – poslanec SNR, neskôr členom Predsedníctva SNR a predseda poslaneckého klubu SDĽ. Bol pri podpise Ústavy SR, na slávnostnom akte niesol štátnu pečať.[13]
1994–1998 – poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, členom spoločného parlamentného výboru EÚ a výboru NR SR pre európsku integráciu.[12]
30. október1998 – 17. apríl2002 – minister školstva SR. Ako minister školstva presadzoval reformu školstva, bol prijatý návrh koncepcie Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR s horizontom na najbližších 10 – 15 rokov.[14] Pripravil návrh nového školského zákona, ktorý okrem iného kontroverzne presadzoval cvičenie jógy na školách. Návrh novely však nebol prijatý.[15] Začiatkom roku 2002 boli na základe jeho návrhu prijaté nové zákony: o Slovenskej akadémie vied, o vede a športe a o vysokých školách, týmito reformami sa snažil skvalitniť slovenské školstvo, zvýšenie mzdového ohodnotenia učiteľov a súlad s európskou legislatívou.[16][17] Ich obsahom bol okrem iného princíp, že platy učiteľov majú rásť rýchlejšie ako platy zamestnancov verejnej správy.[18]Bol donútený predčasne odstúpiť po vnútrostraníckych sporoch v SDĽ.[12][19]
2005 – bol zvolený za koalíciu HZD, SF, SMER za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja v okrese Bratislava V
V decembri 2006 bol zvolený za starostu Petržalky, ako nezávislý, podporu vyslovila strana SMER. Presadil obnovu 50 detských ihrísk[20], výmenu okien na všetkých materských a základných školách, nové parkovacie miesta, cyklotrasy, plochy pre rekreačný šport mládeže a zateplenie striech bytoviek.[21] Tieto opatrenia prijal a obstaral prostredníctvom elektronických aukcií, ktoré presadzoval.[22][23]
V apríli 2010 ako prvý oznámil kandidatúru na post primátora hlavného mesta SR – Bratislavy. O podpore rokoval s viacerými politickými stranami (MOST – HÍD, SaS, SMER-SD). MOST – HÍD aj SaS ho odmietli, do volieb išiel nakoniec iba s podporou strany SMER-SD, ktorá stiahla vlastného kandidáta.[24] Strana mu na kampaň aj finančne prispela.[25]
27. novembra2010 bol v komunálnych voľbách zvolený za primátora Bratislavy. Primátorom bol jedno volebné obdobie.[26] Na začiatku volebného obdobia sa musel vysporiadať s rekordnou zadlženosťou mesta, ktorú zanechal jeho predchodca Andrej Ďurkovský (KDH), a vykonal opatrenia na znižovanie výdavkov.[27] Počas svojho pôsobenia sa mu podarilo spustiť projekt električkovej rýchlodráhy do Petržalky, financovaný prostredníctvom operačného programu Európskej únie, rekonštrukciu Starého mosta,[28] dokončenie stavby cyklomosta Slobody[29] ako aj iné projekty súvisiace s mestským majetkom a zeleňou.[30] Nedokázal však zabrániť dokončeniu prevodu PKO a Palácu Motešických z majetku mesta súkromným vlastníkom.[26][31][32]
V roku 2013 sa stal ako primátor Bratislavy predsedom Únie miest Slovenska. [33][34]
Ftáčnik M., Borovský P. a Samuelčík M.: Low cost high quality 3D virtual city models, CORP conference, Vienna 2004
Spoluautor vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia, Alfa Bratislava 1992
Ftáčnik M. a Klein J.: Nonlinear lower bound on synchronous combinational complexity of binary addition, Computers and Artificial Intelligence 5 (1986), No. 1, 67-78
Ftáčnik M.: The computational complexity of one algorithm recognizing monotone matrices, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 5, 437-444
Ftáčnik M. a Hromkovič J.: Nonlinear lower bound for real-time branching programs, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 3, 353-359
SIBYLA, Pavel. Milan Ftáčnik: Prekáža mi štýl politiky Smeru. Trend(Bratislava: TREND Holding), 2010-10-28. Dostupné online [cit. 2018-03-22]. ISSN1336-2674.
MIKUŠOVIČ, Dušan. Antifašisti sa v Bratislave postavili pravicovým radikálom, policajti ich odrezali (+video). Denník N(Bratislava: N Press), 2015-03-14. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN1339-844X.
KRNO, Martin. Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru. Pravda(Bratislava: Perex), 2016-02-02. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN1336-197X.
Ftáčnik: Česť niesť pečať pri podpise Ústavy SR som dostal ako člen SDĽ [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 30.8.2007, [cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
TASR. Ftáčnik: Schválením zákona o VŠ začína reforma vysokých škôl. SME(Bratislava: Petit Press), 2002-02-21. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN1335-4418.
Ftáčnik bol prvým primátorom, ktorý chcel modernú Bratislavu [online]. Bratislava: zivemesto.sk, 14.5.2021, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
HILBERTOVÁ, Martina. SDKÚ so Smerom vydali palác Motešických J&T. SME(Bratislava: Petit Press), 2011-11-24. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN1335-4418.