Melissanthi
spisovateľka, novinárka,učiteľka From Wikipedia, the free encyclopedia
Melissanthi (novogr. Μελισσάνθη, orig. Eve Kougia-Skandalaki, novogr. Ήβη Κούγια - Σκανδαλάκη; (* 7. apríl 1907[1] – † 9. november 1991) bola grécka učiteľka, novinárka a spisovateľka. Niektoré zdroje uvádzajú, že zomrela v roku 1990. Jej vlastné meno sa niekedy používa v tvare Ivi alebo Hebe, jej priezvisko metamorfujú na Koúyia alebo Koúgia.[1]
| Eve Kougia-Skandalaki | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Melissanthi |
| Narodenie | 7. apríl 1907 |
| Atény, Grécko | |
| Úmrtie | 9. november 1991 (84 rokov) |
| Atény, Grécko | |
| Národnosť | grécka |
| Zamestnanie | poetka, prekladateľka, novinárka |
| Manžel | Ioánni Skandaláki |
| Dielo | |
| Žánre | báseň, esej |
| Obdobie | Modernizmus |
| Témy | lyrika |
| Debut | Phōnes entomou - básnická zbierka |
| Významné ocenenia | Štátna cena za poéziu v 1965 Zlatý kríž Rádu za Čestné činy |
| Ovplyvnená | |
Narodila sa ako Eve Kougia v Aténach a študovala hudbu, kreslenie, balet a klasický tanec. Od 1923 do 1924 sa liečila vo švajčiarskom sanatóriu na tuberkulózu[2]. Študovala aj francúzštinu, nemčinu a angličtinu na inštitútoch v Aténach. Potom začala vyučovať francúzštinu na aténskych vysokých školách. Tiež prispievala kritickými esejami do novín a literárnych žurnálov. V roku 1932 sa vydala za Ioánniho Skandalákisa (grec: Ιωάννη Σκανδαλάκη)[2] gréckeho právnika a autora filozofických diel, pôvodom z Lakónie.[3]
Jej prvá básnická zbierka „Hlasy hmyzu“ (gréc. Phōnes entomou) bola publikovaná v roku 1930.
Jej skoré poetické výtvarné kresby sú inšpirované náboženskými témami. Neskoršie básne sú ovplyvnené konceptom existencializmu.[4]
Zbierka básní „Melissanthine básne“ (gréc. Ta poiimata tis Melissanthis), ktoré písala medzi rokmi 1930-1974, publikovali v roku 1976. Tiež napísala detskú hru „Malý braček“ (gréc. O mikros adhelfos), ktorá dostala grécku cenu Sikiaridio Prize. Prekladala aj práce európskych básnikov ako sú Robert Frost, Emily Dickinsonová[2] a Rainer Maria Rilke do gréčtiny.[4]
Medzi rokmi 1930 - 1986 vydala 15 kníh básní, jednu knihu kritík a dve knihy prekladov poézie Pierra Garniera a Emily Dickinson. Zaoberala sa filozofiou Carla Junga a metafyzickým rozmerom existencie človeka.Vo svojej neskoršej korešpondencii ľutuje stratu zmyslu pre posvätnosť a mystiku v prospech utilitárskeho pragmatizmu.[3]
Prekladala diela Claudela, Péguyho a Paula Verlaina z francúzštiny, Rainer Maria Rilkeho a Nelly Sachs z nemčiny, Durrella, Wildeho, Yeatsa a Mary Anne Evans Eliotovú z angličtiny.[3]
- Cena Aténskej akadémie v roku 1936 za „Návrat k rozmarnosti“ (O gyrismos tou asotou)
- Čestná zmienka Palamas v roku 1945 za „Lyrické priznanie“ (Lyriki Exomologioi)[5]
- Štátna cena za poéziu v 1965
- Zlatý kríž Rádu za Čestné činy v 1965
