Medveď hnedý
druh cicavca / From Wikipedia, the free encyclopedia
Medveď hnedý[2] (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých, všežravec a jediný zástupca svojej čeľade, ktorý sa vyskytuje aj na území Slovenska. Z celosvetového hľadiska má druh holarktický areál rozšírenia, v ktorom obýva predovšetkým zalesnené oblasti. Je to jeden z najväčších suchozemských mäsožravcov (skôr však príležitostných), ktorému konkuruje iba jeho najbližší príbuzný, medveď biely, ktorého miery sú naprieč populáciami oveľa konštantnejšie a ktorý je v priemere o niečo väčší. Medveď hnedý je pohlavne dimorfný. Dospelý samec býva až o 30 % väčší ako samica.
Medveď hnedý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stupeň ohrozenia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
[1] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ursus arctos Linnaeus, 1758 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozšírenie medveďa hnedého. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecne meria 100 – 220 cm, z toho chvost 5 – 20 cm, v kohútiku 90 – 150 cm a váži 100 – 350 kg. Do najväčších rozmerov rastú predovšetkým americké poddruhy medveďa hnedého, obzvlášť potom medveď kodiak, medveď grizly alebo medveď kamčatský (Ursus arctos beringianus). Podľa niektorých zdrojov môžu dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť až jednu tonu.
Napriek všeobecným predstavám, že ide o nebezpečnú či krvilačnú šelmu, živí sa prevažne rastlinnou potravou. Ak sú však okolnosti priaznivé, vďaka svojim rozmerom dokáže skoliť aj také mohutné zviera, ako je zubor, los alebo pižmoň. V niektorých oblastiach Aljašky sa medveď hnedý živí prevažne lososmi. Na vrchole jesenného hodovania dokáže denne skonzumovať až 40 kg potravy. Zimu prečkáva v brlohu a hibernuje.
Po väčšinu roka je to samotárske zviera, ktoré sa účelne združuje iba v období rozmnožovania a pri výchove mláďat (samica s mláďatami). K páreniu dochádza na jar či v lete, od mája do júla, prípadne aj neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Gravidita samica trvá šesť až deväť mesiacov a rodí jedno až tri medvieďatá, o ktoré sa stará 2,5 až 4 roky. Samec sa na starostlivosti o mláďatá nepodieľa. Medveď hnedý sa dožíva 25 až 30 rokov, zriedka aj viac. Vzhľadom na svoju veľkosť nemá okrem človeka veľa nepriateľov, ale veľkou konkurenciou sa stávajú iné dospelé medvede.
Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje druh za najmenej ohrozený, hoci je naprieč celým areálom mnoho populácií stále vzácnych, a to najmä kvôli ľudským aktivitám (úbytku prostredia či lovu). Celková populácia je však stabilná. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v Rusku (~100 000 jedincov), v Severnej Amerike asi 58 000 a v Európe približne 15 400 až 17 000 jedincov. Ak pominieme európsku časť Ruska, najväčšia populácia medveďov v Európe sa nachádza v Rumunsku. Výskyt na Slovensku bol v roku 2012 doIožený na 32,7 % územia. Kriticky ohrozený je napríklad medveď stredoázijský (Ursus arctos isabellinus). Už vyhubený je medveď severoafrický (Ursus arctos crowtheri), jediný poddruh i čoby druh medveďa, ktorý žil v Afrike.