Carl Linné
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Carl Linné (Carl von Linné, lat. Carolus Linnaeus; * 23. máj 1707, Råshult – † 10. január 1778, Uppsala) bol švédsky prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie. Ako prvý sa pokúsil o systematické zatriedenie rastlín a živočíchov. Zaviedol binomickú nomenklatúru, to znamená pomenovávanie rastlín a živočíchov dvoma menami – rodovým a druhovým. Zaoberal sa aj arachnológiou.
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Carl Linné | |
 švédsky prírodovedec, lekár, entomológ a botanik | |
| Narodenie | 23. máj 1707 Råshult |
|---|---|
| Úmrtie | 10. január 1778 (70 rokov) Uppsala |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Carl Linné (plné texty diel autora) |
| Commons |  Carl Linné |
Svoju botanickú a zoologickú taxonómiu Linné založil na aristotelovskej logike.
Bol stúpencom kreacionizmu.
Vyslovil predpoklad o hybridnom pôvode niektorých foriem a pripúšťal obmedzenú premenlivosť druhov pod vplyvom ich existenčných podmienok.
V diele Systema naturae (Sústava prírody, 1735) popísal všetky dovtedy známe druhy rastlín a živočíchov, v prácach Genera plantarum a Species plantarum opísal 7300 druhov rastlín. Zaviedol do vedy pojem druh ako základ prirodzenej sústavy organizmov.
Je po ňom pomenovaný minerál linnéit.
Už od detstva sa zaujímal o prírodu, pozoroval a študoval rastliny. Tento záujem prevzal po svojom otcovi farárovi, ktorý bol vášnivým záhradkárom. Rovnako ako jeho otec však nemal v úmysle pokračovať v úradníckej kariére a v roku 1727 začal študovať medicínu na univerzite v Lunde, aby po roku prestúpil na univerzitu v Uppsale, ktorá bola v tom čase považovaná za najlepšiu univerzitu vo Švédsku. Celý čas sa venoval svojej záľube - botanike. S pomocou profesora biológie Olofa Rudbecka získal Karol miesto záhradníka v univerzitnej botanickej záhrade. V tom čase bola botanika súčasťou vzdelávania lekárov, ktorí používali bylinky na liečbu. Svoje botanické znalosti výrazne rozšíril aj počas expedície v roku 1732 v Laponsku, počas ktorej prešiel viac ako 7 000 km a opísal mnoho nových druhov rastlín. Výsledkom tejto výpravy bola podrobná správa, ktorá obsahovala aj podrobnosti o živote obyvateľov a lekárske pozorovania.
Po návrate z expedície si ešte nejaký čas zarábal prednáškami, v ktorých informoval o svojich pozorovaniach v Laponsku, vrátane minerálov, o ktoré sa tiež zaujímal. Príjmy z týchto prednášok stačili na financovanie jeho druhej expedície, na ktorú sa vydal dva roky po prvej. Počas druhej výpravy sa zamiloval do Sáry, dcéry lekára z Falunu, a požiadal ju o ruku. Jeho budúci svokor mu však stanovil podmienku - najprv musí dokončiť štúdium medicíny, aby mal stály zdroj príjmu. Preto odišiel študovať do Holandska, napísal dizertačnú prácu o malárii a získal doktorát na univerzite v Harderwijku. Jeho návrat do Švédska sa oneskoril, pretože v Holandsku sa mu podarilo spriateliť s niekoľkými bohatými ľuďmi, ktorí financovali vydanie jeho životného diela Systema naturae. Neskôr dielo ešte rozšíril, takže v roku 1770 malo nakoniec viac ako 6 000 strán v troch zväzkoch. Potom navštívil Paríž, Londýn, pracoval v niekoľkých botanických záhradách v Holandsku a vydal tam niekoľko menších vedeckých prác. Napokon sa v roku 1738 vrátil do Švédska, už ako uznávaný vedec, a oženil sa so Sarou Moraeusovou. V Štokholme si otvoril lekársku prax a v roku 1742 sa stal profesorom na univerzite v Uppsale. Jeho úspechy boli uznané, stal sa prvým prezidentom práve zakladanej Kráľovskej švédskej akadémie vied (aktívne sa podieľal na jej založení), bol poctený šľachtickým titulom, funkciou lekára kráľovského dvora a zahraničným členstvom na mnohých univerzitách.
V meste Råshult sa nachádza Dom Karla Linného, ktorý bol zrekonštruovaný v štýle Linnaeusovej éry a je v ňom umiestnené vybavenie, ktoré bádateľ zozbieral. Kvetinová záhrada z 18. storočia je stále zachovaná a rastú v nej rovnaké druhy rastlín ako v jeho dobe.
S manželkou Sarou mal sedem detí - dvoch synov (Carla a Johannesa) a päť dcér (Elisabeth Christinu, Saru Magdalénu, Lovisu, Saru Christinu a Sophiu). V roku 1774 mu v práci na univerzite zabránila mozgová príhoda. Odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršoval, napriek tomu prežil infarkt a zomrel v roku 1778.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
