slovenská spisovateľka, dramatička a divadelná ochotnícka herečka From Wikipedia, the free encyclopedia
Marína Oľga Horváthová (pseudonymy: Marína, Slovenka, Turčianka; * 16. máj 1859, Martin – † 10. marec 1947, Martin)[1][2] bola slovenská dramatička a prozaička.[1]
| Marína Oľga Horváthová | |
| slovenská dramatička, herečka, spisovateľka, kustódka | |
.jpg) | |
| Narodenie | 16. máj 1859 Martin, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 10. marec 1947 (87 rokov) Martin, Česko-Slovensko |
| Rodičia | Jozef Horváth |
| Príbuzní | Želmíra Duchajová Švehlová Ivan Horváth Deana Jakubisková |
| Súrodenci | Ľudmila Švehlová Cyril Horváth |
| Odkazy | |
| Commons |  Marína Oľga Horváthová |
Pochádzala z rodiny Horváthovcov a k jej priamej rodine patrí aj Deana Horváthová-Jakubisková (bola sestrou jej starého otca Cyrila Horvátha).[3]
Narodila sa v Martine v rodine národovca a evanjelického kňaza Jozefa Horvátha. Absolvovala štúdium v súkromnom dievčenskom ústave Ľ. Korkovej, následne sa zapojila do martinského kultúrneho a spoločenského života. Venovala sa ochotníckemu divadlo a v rokoch 1876 – 1892 sa stala poprednou herečkou Slovenského spevokolu a v rokoch 1919 – 1934 kustódkou národopisných zbierok Slovenského národného múzea. Od roku 1879 publikovala v časopisoch črty, poviedky a novely pre deti aj dospelých, poznačené sentimentalizmom.[1]
V roku 1888 napísala v tomto duchu novelu Vzdory srdcu, ktorá vyšla knižne v roku 1920. Známejšia však bola ako dramatická autorka hrou Sirota (1892), resp. Slovenská sirota alebo Stratená, ktorú uvádzali ochotnícke súbory až do polovice 20. storočia. Neskôr publikovala v tlači amerických Slovákov, kde uverejnila poviedky, novely, úvahy aj ľudové melodrámy s dedinskou tematikou Betkina lekcia a Truc na truc alebo Čary a kúzla (Pittsburgh, 1907). Po roku 1919 vyšla jej ľudová hra Povinnosti (1919). V roku 1927 bola poslovenčená a zdramatizovaná poviedka J. Rosena Prepadla v rovnomennej jednoaktovke. Prozaické a dramatické práce ocenila aj dobová kritika (Svetozár Hurban-Vajanský, Jozef Škultéty, Štefan Krčméry).[1]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
