From Wikipedia, the free encyclopedia
Mansijčina (zastarano vogulčina, mansijsky мāньси лāтыӈ, mānsi lātyŋ) je ugrofínsky jazyk, ktorým rozprávajú príslušníci mansijskej národnostnej menšiny na území dnešného Ruska pozdĺž rieky Ob a jej prítokov v Chantyjsko-Mansijskom autonómnom okruhu (Jugra) a v Sverdlovskej oblasti. Podľa sčítania ľudu v roku 1990 tu žilo 3 184 ľudí mansijsky hovoriacich obyvateľov. V roku 2002 sa tento počet zmenšil na 2 746.
Mansijčina (мāньси лāтыӈ) | |
Štáty | Rusko |
---|---|
Región | Chant.-Mansijský AO Sverdlovská oblasť |
Počet hovoriacich | 2 746 |
Klasifikácia | uralské jazyky
|
Písmo | cyrilika |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Mansijčina spolu s chantyjčinou tvoria podskupinu obsko-ugorských jazykov. Obidva tieto jazyky sú jazykovo najpríbuznejšie maďarčine, s ktorou tvoria skupinu ugorských jazykov. Ugorské jazyky sú súčasťou ugrofínskej jazykovej vetvy, ktorá patrí do uralskej jazykovej rodiny.
Prvým dielom písaným v mansijčine latinkou bol preklad Evanjelia svätého Matúša vydaný v roku 1868 v Londýne. V roku 1937 nahradila latinku cyrilika.
Mansijčina je rozdelená do štyroch hlavných dialektov (východná, južná, západná a severná mansijština), navzájom nezrozumiteľných, pričom južný a západný už zanikli.
mansijsky | maďarsky | |
1 | аква (akua) | egy |
2 | китыг (kitig) | kettő |
3 | хурум (churum) | három |
4 | нила (nila) | négy |
5 | ат (at) | öt |
6 | хот (chot) | hat |
7 | сат (sat) | hét |
8 | нёллов (nöllou) | nyolc |
9 | онтэллов (ontélou) | kilenc |
10 | лов (lou) | tíz |
20 | хус (chus) | húsz |
100 | сат (sat/janigsat) | száz |
1000 | сотэр (sotér) | ezer |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.