Magnusov jav
From Wikipedia, the free encyclopedia
Magnusov jav alebo Magnusov efekt[1] je bežne pozorovaný, keď sa dráha točiacej sa lopty stáča preč od pôvodného smeru pohybu. Je dôležitý v mnohých loptových hrách. Ovplyvňuje rotujúce projektily a má niekoľko technických využití, napríklad v rotorových lodiach a lietadlách s Flettnerovým motorom.
V loptových hrách je topspin veličina definovaná ako rotácia okolo horizontálnej osi kolmá na smer letu, kde horný povrch lopty sa pohybuje vpred s rotáciou. Vplyvom Magnusovho javu topspin vytvára silu tlačiacu loptu smerom nadol, silnejšiu ako tiaž a backspin má opačný vplyv.[2] Podobne rotácia do strany spôsobuje odklon do strany.
Magnusov jav je pomenovaný po Gustavovi Magnusovi, nemeckom fyzikovi, ktorý ho skúmal. Silu pôsobiacu na rotujúci valec popisuje Kutta-Žukovského rovnica, pomenovaná po Martinovi Wilhelmovi Kuttovi a Nikolajovi Jegorovičovi Žukovskom, ktorí prví skúmali tento jav.