Mašrabíja[1] (arab. مشربية – mašrabíja) je tradičný prvok islamskej architektúry najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike. Ide o charakteristickú ozdobnú mrežu podobnú tvaru okenice alebo zásteny na oknách a o ohraničenie výstupku (balkón) obytného domu na druhom poschodí.[2] Mreža sa skladá z menších sústružených, ale menej často z vyrezávaných tyčí, ktoré sú zostavené do rôznych zložitých geometrických obrazcov.[3] Mašrabíja slúži na osvetlenie priestoru, cirkuláciu vzduchu a zároveň chráni pred slnečným žiarením. Ďalej ako zástena poskytuje diskrétne a nerušené pozorovanie diania za ňou. Prípadne ako ohraničenie balkóna poskytuje vizuálny prístup k spoločenskému životu z pohodlia domova a ochranu súkromia.[2][3] Mašrabíja predstavuje v učení islamu jasné rozdelenie medzi verejnými, poloverejnými a súkromnými priestormi domu.[3] V 19. storočí prenikla mašrabíja na Západ najmä do koloniálnych veľmocí ako orientalizujúci architektonický prvok.[2]
_-_TIMEA.jpg)
Etymológia
Slovo mašrabíja pochádza pravdepodobne z arab. شرابا – šaraba alebo شاريبا – šariba, čo znamená „miesto, kde sa pije", pričom šlo pravdepodobne o priestor alebo policu, kde boli uložené nádoby na pitnú vodu. Polica bola ohradená dreveným obkladom a umiestnená pri okne, aby chladila vodu. Neskôr sa táto polica stala súčasťou krytej miestnosti.[3][4] Zriedkavejšou hypotézou je, že pôvodný názov bol arab. المشرفية – mašrafíja. Slovo bolo odvodené od slovesa اشرفه – ašrafa alebo شرفا – šrafa, čo znamená prehliadať alebo pozorovať. V priebehu storočí sa názov menil v dôsledku zmeny zvuku a vplyvu iných jazykov.[4]
Terminológia
Termín mašrabíja sa všeobecne používa, ako zastrešujúci výraz. Avšak v Jemene sa nazýva arab تخريمة – tachrima, Tunisku arab. البرمقلي – barmakli alebo القنارية – kannaríja,[5] Iraku a Saudskej Arábii arab. شنشول – šanaši alebo روشان – rošan.[6] Ďalej v Turecku sa označuje termínom tur. şahnişin, ktoré bolo prevzaté z perzštiny a preložené do gréčtiny ako: novogr. σαχνήσι – sachnisi.[7] Na Malte je známa pod názvom malt. muxrabija[4] a vo Francúzsku a francúzskych hovoriacich krajinách ako franc. moucharabieh.[2]
Historický vývoj
Pôvod mašrabíje je neistý. Pravdepodobne vychádzal z drevených okeníc v koptských chrámoch v Egypte. Išlo najmä o okenicu alebo priehradku v tvare mreže, kde bola umiestnená hlinená nádoba s vodou. Okenice slúžili na osvetlenie priestoru, cirkuláciu vzduchu a zároveň chránili pred slnečným žiarením.[4][8] Najstaršie kusy pochádzajú zo 7. storočia. Počas vlády Túlúnovcov sa táto okenica sa rozšírila vďaka podobným klimatickým podmienkam a vplyvu islamu po celej severnej Afrike, na Blízkom východe, Indii, časti Stredomoria či na Pyrenejskom polostrove. Koncept mašrabíje sa ukázal ako všestranný, pretože sa mohol prispôsobiť rôznym požiadavkám objednávateľa.[4][8] Základným aspektom arabskej kultúry a učenia islamu je jasné rozdelenie medzi verejnými, poloverejnými a súkromnými priestormi pre mužov a ženy v dome.[3] Prvé mašrabíje v podobe okeníc alebo zásten sa objavili v 12. storočí v Bagdade počas vlády Abbásovcov či Ajjúbovcov.[9][8]
V priebehu vlády mamlúkov a hlavne 14. storočí v Egypte došlo k rozvoju mašrabíje do podoby dnešného uzavretého výstupku alebo balkóna, ktorý poskytoval ochranu súkromia a vizuálny prístup k spoločenskému životu z pohodlia domova. Priestor bol obložený mrežami z menších sústružených alebo vyrezávaných drevených tyčí, ktoré sú zostavené do rôznych zložitých geometrických obrazcov. V mrežiach boli menšie otvory, ktoré sa otvárali smerom nahor, čo umožňovalo sledovať dianie na ulici. Na výrobu mašrabíje sa dovážali dreviny prevažne z Libanonu a Malej Ázie. Mašrabíja sa uplatnila aj vo vojenskej architektúre. Najmä na hradbách pevností umožňovala obrancom nerušené pozorovanie nepriateľa. Tento koncept preniesli do európskej stredovekej architektúry križiaci počas krížových výprav do Svätej zeme. Ide o vysunutý arkier alebo galériu na konzolách tzv. mašikuli nad vstupom do pevnosti, odkiaľ obrancovia cez otvory v podlahe hádzali na nepriateľa rôzny materiál, ako napríklad kamene, horúci olej, pálené vápno a i. Na Malte sa pod islamským a kresťanským vplyvom vyvinul špeciálny architektonický typ kombinujúci mašrabíju a mašikuli tzv. muxrabija.[4][8]
Mašrabíja bola populárna hlavne počas osmanskej éry medzi rokmi 1517 – 1805. Používala sa v obytných domoch, na verejných budovách alebo palácoch. Mašrabíja bola veľmi rozšírená na území dnešného Iraku, Iránu, Saudskej Arábie a Egypta. Neskôr bola tradícia mašrabíje na ústupe, ale čiastočne pokračovala v rôznych arabských regiónoch.[9] V 19. storočí prenikla mašrabíja na Západ, najmä do koloniálnych veľmocí, ako orientalizujúci architektonický prvok.[2] Medzi rokmi 1920 – 1930 bola tvorba mreží mašrabíje v Iraku značne ovplyvnená secesiou a art décom. V priebehu 20. storočia boli vo všetkých arabských krajinách mnohé mašrabíje zbúrane kvôli modernizačným snahám.[10] Tradícia mašrabíje sa oživila následne až na sklonku 20. storočia v snahe zachovať tradičné prvky islamskej architektúry. Mnohé iniciatívy prispeli k obnoveniu záujmu o výstavbu mašrabíje ako udržateľnej časti obydlia v náročných klimatických podmienkach Blízkeho východu.[11] Zároveň mašrabíja čiastočne inšpirovala modernú architektúru, ako je napríklad Institut du monde Arabe v Paríži od francúzskeho architekta Jeana Nouvela.[12]
Galéria
.jpg)
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
