Lužickí Srbi
From Wikipedia, the free encyclopedia
Lužickí Srbi (hornolužickosrbsky Serbja, dolnolužickosrbsky Serby) sú najmenší slovanský národ. Patria k západoslovanskej vetve. Žijú v Nemecku v povodí horného toku Sprévy (časť územia starej Hornej a Dolnej Lužice). Sú potomkovia Polabských Slovanov, ktorí sa ubránili germanizácii. Dnes sú dvojjazyční (lužická srbčina a nemčina), časť hovorí len po nemecky.[1] Lužickí Srbi obývajú územie Lužice, ktoré leží na území nemeckých spolkových krajín Sasko a Brandenbursko. Od 14. do 17. storočia bolo toto územie súčasťou Krajín českej koruny.[2] Počet Lužických Srbov sa v súčasnosti odhaduje na 60 000 až 100 000. Väčšina z nich obýva pôvodné územie Lužice, najmä v okolí miest Bautzen (doln. srb. Budyšin) a Cottbus (horn. srb. Chóśebuz).
Vlajka Lužických Srbov | ||||||||||||
Populácia | ||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
cca. 100 000 | ||||||||||||
Krajina s významnou populáciou | ||||||||||||
Európa | ||||||||||||
| ||||||||||||
Jazyk(y) | ||||||||||||
hornolužická srbčina, dolnolužická srbčina, nemčina, poľština, čeština | ||||||||||||
Náboženstvo | ||||||||||||
Príbuzné národy | ||||||||||||