Lunar Gateway
From Wikipedia, the free encyclopedia
Lunar Gateway je prvou plánovanou vesmírnou stanicou, ktorá by neobiehala okolo Zeme. Bude umiestnená na obežnej dráhe okolo Mesiaca a má slúžiť ako vedecké laboratórium a modul na krátkodobý pobyt pre astronautov vládnych agentúr, ako aj ako záchytný priestor pre rovery a iné roboty. Je to medzinárodný projekt spolupráce zahŕňajúci štyri agentúry, ktoré sa zúčastnili aj na stavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice: NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA), Japonská agentúra pre výskum vesmíru (JAXA) a Kanadská vesmírna agentúra (CSA). Mala by byť prvou vesmírnou stanicou na obežnej dráhe Mesiaca.[1][2]
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Lunar Gateway | ||
---|---|---|
Ilustrácia prvej plánovanej kozmickej stanice na orbite okolo Mesiaca | ||
Údaje o stanici | ||
Posádka: | Max. 4 (plánované) | |
Štartovacia rampa: | Kennedy Space Center
Launch Complex 39 LC-39A LC-39B | |
Lunar Gateway | ||
Stanica, predtým známa ako Deep Space Gateway (DSG), bola premenovaná na Lunar Orbital Platform-Gateway (LOP-G) v návrhu NASA na rok 2018 pre federálny rozpočet Spojených štátov amerických na rok 2019.[3][4] Keď bol 15. februára 2019 rozpočet NASA podpísaný,[5] Kongres vyčlenil na štúdie 450 miliónov USD.[5][6]
Očakáva sa, že vedecké disciplíny, ktoré sa budú na Gateway študovať, budú zahŕňať planetológiu, astrofyziku, heliofyziku, astrobiológiu a ľudské zdravie a výkonnosť.[7] Medzinárodná koordinačná skupina pre výskum vesmíru (ISECG), ktorá sa skladá zo 14 vesmírnych agentúr vrátane NASA, dospela k záveru, že Gateway bude nevyhnutná pri rozširovaní ľudskej prítomnosti na Mesiaci a neskôr na Marse.[8]
Očakáva sa, že projekt bude mať hlavnú úlohu v programe Artemis agentúry NASA po roku 2024. Gateway má byť vyvíjaná, obsluhovaná a využívaná v spolupráci s CSA, ESA, JAXA a komerčnými partnermi. Bude slúžiť ako východiskový bod pre pristávanie posádok a prieskum kozmickými sondami južného pólu Mesiaca. Tým, že bude obiehať mimo ochranných vplyvov Van Allenových radiačných pásov a tiež relatívne ďaleko od Zeme, prinesie cenné poznatky o tom, čo bude po zdravotnej, technologickej aj psychologickej stránke musieť zvládať posádka prvej pilotovanej misie na Mars. Mala by sa stať východiskovým bodom pre koncept NASA Deep Space Transport pre dopravu ľudí na Mars.[9][10][11]