nórska herečka From Wikipedia, the free encyclopedia
Liv Johanne Ullmann (* 16. december 1938, Tokio, Japonsko)[1] je nórska herečka a režisérka ocenená za svoj herecký výkon viacerými filmovým oceneniami.
| Liv Ullmann | |
|---|---|
.jpg) | |
| v roku 1966 | |
| Celé meno | Liv Johanne Ullmann |
| Narodenie | 16. december 1938 (85 rokov) Tokio, Japonsko |
| Povolanie | herečka |
| Roky pôsobenia | 1957– 1979 |
| Manžel | Hans Stang (1960 – r. 1965) Donald Saunders (1985 - r. 1995) |
| Priateľ | Ingmar Bergman (1965 - 1970) |
| Deti | Linn (* 1966) |
| Rodičia | Erik Viggo Ullmann, Janna Erbe |
Narodila sa v Tokiu, kde jej otec Erik Viggo Ullmann (1907 - 1945), letecký inžinier, v tom čase pracoval,[2] a Janny Erbe. Jej starý otec bol počas druhej svetovej vojny poslaný do koncentračného tábora Dachau, aby pomohol Židom utiecť, v tábore zomrel.[3] Keď mala dva roky, rodina sa presťahovala do Toronta v štáte Ontário, kde jej otec pracoval počas druhej svetovej vojny na nórskej základni leteckých síl.[4] Rodina sa presťahovala do New Yorku, kde o štyri roky neskôr zomrel jej otec na nádor na mozgu.[4][5] Jej matka pracovala v kníhkupectve a vychovávala dve dcéry.[6] Nakoniec sa vrátili do Nórska a usadili sa v Trondheime. [7]
Svoju hereckú kariéru začala ako divadelná herečka v Nórsku v polovici 50. rokov. Po väčšinu svojej kariéry pokračovala v divadle a bola známa pre stvárnením Nory v hre Henrika Ibsena Dom bábik, ale stala sa známejšou keď začala pracovať so švédskym filmovým režisérom Ingmarom Bergmanom.
Bola viac ako 40-krát nominovaná na rôzne filmové ocenenia, vrátane rôznych ocenení za celoživotné prínosy, trikrát získala ocenenie pre najlepšiu herečku od Národnej spoločnosti filmových kritikov, trikrát od Národnej recenznej rady, trikrát získala ocenenie od New York Film Critics Circle, a jeden Zlatý glóbus.
V roku 1971 bola nominovaná na Oscara za najlepšiu herečku za film The Emigrants a opäť v roku 1976 za film Face to Face.
V roku 1980 jej režisér Brian De Palma ponúkol úlohu Kate Millerovej v thrilleri o erotických zločinoch Dressed to Kill ktorú kvôli násiliu odmietla.[8]
V roku 1982 Ingmar Bergman chcel, aby hrala postavu Emelie Ekdahl v jeho celovečernom filme Fanny a Alexander, túto úlohu napísal pre ňu.[9] Úlohu odmietla, pretože mala pocit, že rola je pre ňu príliš smutná. Neskôr v rozhovoroch uviedla, že toto odmietnutie je jednou z mála vecí, ktoré skutočne ľutuje.[9]
Bola predsedníčkou poroty na 34. medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne v roku 1984.[10] V roku 2002 bola v porote filmového festivalu v Cannes.
Mala možnosť menšej roly v seriáli Sex and the City[11], ktorú odmietla aj napriek tomu, že je fanúšikom seriálu.[12]
V roku 2008 bola hlavnou porotkyňou na 30. Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve.[13]
Publikovala dve autobiografie, Changing (1977) a Choices (1984).
V roku 2012 sa zúčastnila Medzinárodných cien indickej filmovej akadémie v Singapure, kde bola ocenená za vynikajúci prínos v medzinárodnom filme a tiež predstavila svoj film o svojom vzťahu s Ingmarom Bergmanom.[14]
Jej prvým filmom bol Sofie z roku 1992.
V priebehu roku 2006 Ullmannová oznámila, že bola nútená ukončiť svoje dlhoročný sen natočiť film podľa knižnej predlohy Dom bábik. Podľa jej vyjadrenia Nórsky filmový fond jej a spisovateľke Kjetil Bjørnstad bránil v realizácii projektu. Hlavné postavy filmu mali stvárniť austrálska herečka Cate Blanchett a britská herečka Kate Winslet.
V roku 2013 Ullmannová režírovala filmovú adaptáciu Miss Julie. Film mal premiéru v septembri 2014, a hrali v ňom Jessica Chastain, Colin Farrell a Samantha Morton.[15]
Okrem nórčiny hovorí švédsky, anglicky a ďalšími európskymi jazykmi.[16] V rokoch 1965 – 1970 bol jej partnerom s Ingmar Bergman a majú spolu dcéru Linn (* 1966), spisovateľku.
1985 - 1995 bol jej manželom realitný maklér Donald Saunders.[17]
Je veľvyslankyňou dobrej vôle UNICEF.[18] Je tiež spoluzakladateľkou a čestnou predsedníčkou ženského výboru pre utečencov Medzinárodného záchranného výboru.
V roku 2006 získala doktorát filozofie na Nórskej univerzite vedy a techniky.[19]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
