![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/60/Junction_of_Haight_and_Ashbury.jpg/640px-Junction_of_Haight_and_Ashbury.jpg&w=640&q=50)
Leto lásky
From Wikipedia, the free encyclopedia
Leto lásky (angl. Summer of Love) bol sociálny fenomén, ktorý prepukol počas leta roku 1967. V tom čase sa asi stotisíc ľudí zhromaždilo v San Franciscu do priestorov štvrte Haight-Ashbury. Aj keď sa hippies už vtedy bežne vyskytovali vo veľkých mestách celých Spojených štátov, Kanady, či Európy, epicentrom sociálnych otrasov, známych ako „Revolúcia hippie“ sa stalo San Francisco.[1] Rovnako ako v sesterskej enkláve na Greenwich Village, aj Haight Street bolo strediskom, kde sa miešala politika, psychedelická hudba, drogy, kreativita a totálna sexuálna, či sociálna voľnosť. Postupne , ako sa hnutie kontrakultúry Hippies posúvalo do povedomia stále širšej verejnosti, aktivity ktoré v ňom boli začali definovať udalosti 60. rokov[2] a podnecovali množstvo bežných ľudí k tomu, aby si dávali otázky na témy dôsledkov ich existencie.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/60/Junction_of_Haight_and_Ashbury.jpg/640px-Junction_of_Haight_and_Ashbury.jpg)
Bezprecedentné stretnutie mladých ľudí počas leta lásky je často považované za sociálny experiment, lebo spôsobilo kontakt alternatívnych životných štýlov, ktoré sa vzájomne spoznávali a začínali sa akceptovať. Patrili k nim filozofie rodovej rovnosti, existencie v komunitách, či voľnej lásky.[3] Veľa z týchto zmien zanechalo stopy pre začiatok nasledujúceho desaťročia a majú svoj efekt aj pre dnešné moderné kultúry.
Hippies, niekedy nazývaní aj „deťmi kvetov“, boli skupinou, ktorá sa snažila odlíšiť. Nedôverovali vláde, a nesúhlasili s jej zásahmi do ich osobného života. Nechceli žiť konzumne a mali silne odmietavý postoj voči vojne vo Vietname. Niektorí sa zaujímali o politiku, iní boli umelecky zameraní (najmä hudba, maľovanie, poézia), niektorí boli nábožensky založení, iní sa zaujímali o rôzne spôsoby meditácie. Všetci boli dychtiví k tomu, aby mohli integrovať nové myšlienky a pohľady do každodenného verejného, či súkromného spolunažívania.[4]