Kulak
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kulak (rus. кулак = päsť) pôvodne ruský zriedka používaný pejoratívny výraz pre dedinského úžerníka. Počas vlády boľševikov propagandistické označenie pre stredných až bohatých roľníkov. V roku 1914 tvorili asi 10[1] - 15 % ruských roľníkov, v období tzv. Novej ekonomickej politiky (tzv. NEP) ich význam ešte vzrástol. Sovietsky režim však pri prenasledovaní nepriateľov neuplatňoval žiadne oficiálne vymedzené hranice definujúce stredných a bohatých roľníkov.
Stalin v roku 1929, resp. na základe vyjadrenia CK VKP(b) z 30. januára 1930, nariadil vykonať počas kolektivizácie poľnohospodárstva „likvidáciu kulakov ako triedy“ v rámci procesu tzv. raskulačivania, resp. rozkulačenia / dekulakizácie. Vo vybraných regiónoch sa mal počet kulakov znížiť na 3 - 5 %.[1] V praxi im bola odobratá všetka pôda, boli deportovaní, časť z nich v rámci oblastí a krajov, v ktorých žila, ďalší aj do odľahlých častí krajiny, zväčša na Sibír a do Kazachstanu. Iní boli v zinscenovaných procesoch odsúdení na nútené práce v gulagoch. Niektoré, väčšinou náhodné prípady boli exemplárne riešené popravami zastrelením. Odhaduje sa, že takto bolo zlikvidovaných viac ako 5 miliónov roľníkov, okrem iného aj v dôsledku hladomoru. Ten mal viacero príčin, bol jednak výsledkom štátom organizovaného a tvrdo dodržiavaného odoberania úrody z kolchozov a jej predajom do zahraničia, čo malo neraz za následok chýbanie osiva na ďalší rok. Ale aj neochoty roľníkov dbať a starať sa riadne o produkciu v novom systéme, ktorý ich okradol o majetok. Výsledkom bol natoľko rozsiahly rozvrat a prepad poľnohospodárskej výroby v ZSSR, že sa z neho sovietske poľnohospodárstvo už nikdy nespamätalo.