Kruhliak
vrch v Bukovských vrchoch From Wikipedia, the free encyclopedia
Kruhliak[1] (poľ. Okrąglik; 1 100,6 m n. m.)[2][3] je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici nad bývalou obcou Ruské (Stakčín), približne 22 km severovýchodne od Sniny.[5] zároveň v Národnom parku Poloniny.
| Kruhliak Okrąglik | |
| vrch | |
 Vrchol Kruhliaka v auguste | |
| Štáty | Slovensko, Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Podkarpatský |
| Okresy | Snina, Powiat leski |
| Obec | Stakčín |
| Katastrálne územie | Ruské |
| Pohorie | Bukovské vrchy |
| Podcelok | Bukovce |
| Povodia | Cirocha, Wetlina, Solinka |
| Nadmorská výška | 1 100,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°08′49″S 22°21′58″V |
| Geologické zloženie | flyš, pieskovec |
| Najľahší výstup | z obce Runina cez Ruské sedlo |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
| Rok rozšírenia | 2011 |
| Číslo | 1133 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | ix |
|
Poloha v rámci Slovenska
| |
|
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Kruhliak | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[4] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín[1], severná zasahuje do Podkarpatského vojvodstva, powiatu Lesko a gminy Cisna.[6] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná Runina, južne sa nachádza Topoľa, Príslop a bývalá - dnes zaniknutá obec Ruské, juhozápadne Stakčín a Pčoliné a severne poľská obec Cisna a osada Strzebowiska. Masív patrí do Národného parku Poloniny v slovenskej časti a Ciśniańsko - Wetlinského parku v Poľsku.[5]
Opis
Kruhliak leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Rypy (1 003 m n. m.) a Pľaša (1 163 m n. m.), východne od Ruského sedla. Západným smerom sa nachádza Duźy Skaleniec (983 m n. m.), Rosocha (1 083 m n. m.), Kiczerka (910 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Šípková (995 m n. m.), Rypy (1 003 m n. m.) a Solište (817 m n. m.), južným Kučalata (917 m n. m.), Hajdošík (921 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Pľaša (1 163 m n. m.) a Ďurkovec (1 189 m n. m.), východným Jarabá skala (1 199 m n. m.), Paportna (1 199 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.), Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.) a Smerek (1 223 m n. m.) a severným Czerenina (981 m n. m.), Jaslo (1 153 m n. m.) a Rys (1 103 m n. m.).[7] Južná časť hrebeňa patrí do povodia Laborca, kde vodu odvádza Kuzmovský potok do Cirochy, vodu z východných odvádza potok Bystry do Wetliny a zo západných Roztoczka do rieky Solinka v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[5]
Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[8], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov. Zastúpenie tu má aj Javor horský (Acer pseudoplatanus) a brest horský (Ulmus glabra). Oblasť zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[9], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.
Výhľady
Samotný vrchol je z väčšej časti zalesnený[10], ale poskytuje dobrý výhľad smerom na slovenskú stranu do Ruskej kotliny. Z vhodných lokalít na hrebeni je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, no tiež Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[11]
Turizmus
Cez vrch Kruhliak vedie hlavná 
červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).
Nachádza sa tu križovatka turistických trás. Najmä zo slovenskej strany sú priestory vrchu turisticky atraktívne.
Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny po 
modrej a následne červenej turistickej značke.
Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca, Jarabej skaly a Kruhliaka a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.
Z Kruhliaka sa severozápadným smerom po poľskej 
červenej turistickej značke, približne za ↑ 0:25 h (↓ 0:20 h) je možné dostať na poľský vrch Jasło (1 153,0 m n. m.), ktorý je významným vyhliadkovým turistickým miestom v poľskom pohorí Bieščady (poľ. Bieszczady) a z ktorého je na rozdiel od Kruhliaka výhľad na všetky svetové strany.
Prístup
Značkované trasy
Zo Slovenska[2]
- po
značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po 
značke cez vrch Pľaša (1 162,8 m n. m.), trvanie: ↑ 4:45 h, ↓ 4:10 h, prevýšenie: 541 m - po
značke z obce Runina cez zaniknutú obec Ruské a Ruské sedlo (801,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:50 h, ↓ 4:40 h, prevýšenie: 541 m - po značke hrebeňom smerom od vrchu Jarabá skala (1 199,0 m n. m.)
- po značke hrebeňom smerom od rázcestia Balnica (712,0 m n. m.), cez vrchy Černiny (929,4 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.) a Rypy (1 002,7 m n. m.)
Z Poľska[12]
- po
značke z obce Cisna cez vrchy Małe Jasło (1 097,0 m n. m.) a Jasło (1 153,0 m n. m.), trvanie: ↑ 3:25 h, ↓ 2:35 h, prevýšenie: 541 m - po
značke z obce Cisna cez Przełęczy nad Roztokami Górnymi (801,0 m n. m.), odtiaľ po 
značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:30 h, ↓ 2:45 h, prevýšenie: 541 m - po značke z obce Smerek cez vrch Fereczata (1 102,1 m n. m.), trvanie: ↑ 3:00 h, ↓ 2:15 h, prevýšenie: 481 m
- po značke hrebeňom smerom od vrchu Riaba Skała (1 199,0 m n. m.)
- po značke hrebeňom smerom od rázcestia Balnica (712,0 m n. m.), cez vrchy Czerenin (929,4 m n. m.), Stryb (1 011,2 m n. m.) a Rypy (1 002,7 m n. m.)
Možnosti dopravy do turistických východísk
Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[13][14] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Vrchol Kruhliaka v marci
Výhľad do Ruskej kotliny z lúk na turistickom chodníku medzi Kruhliakom a Ruským sedlom
Vrchol Kruhliaka v auguste
Výhľad z vrcholu Kruhliaka v auguste
Vrchol Kruhliaka v júni
Výhľad z vrcholu Kruhliaka v júni
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.