Kráľova hoľa

Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.^[2][3]) je výrazný vrch v Nízkych Tatrách, najvyšší v ich východnej časti. Leží nad Šumiacom, približne 19 km južne od Svitu.^[4] Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi a patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké i Západné Tatry, Liptov ale aj Horehronie.

O iných významoch výrazu Kráľova hoľa pozri Kráľova hoľa (rozlišovacia stránka).

Kráľova hoľa
vrch
Kráľova hoľa
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Brezno
Obec	Šumiac
Časť	Kráľova hoľa
Pohorie	Nízke Tatry
Podcelok	Kráľovohoľské Tatry
Povodia	Váh, Hron, Hnilec
Nadmorská výška	1 946,1 m n. m.
Relatívna výška	756[1] m
Súradnice	48°52′58″S 20°08′21″V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po zo Šumiaca
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vysielač Kráľova hoľa na vrchole

Poloha

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.^[5] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.^[6] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Telgárt a Šumiac, severovýchodne leží Vernár a severne sa nachádza Liptovská Teplička a Vikartovce. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.^[4]

Opis

Kráľova hoľa leží na východnom konci hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier, východne od Strednej hole (1 876 m n. m.). Južným smerom leží Grúň (1 011 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), východným Borovniak (1 272 m n. m.), Kopa (1 127 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.), severným Tri kopce (1 507 m n. m.), Úplaz (1 555 m n. m.), Čertovica (1 428 m n. m.) a Dzurová (1 559 m n. m.) a západným Holica (1 617 m n. m.), Stredná hoľa, Orlová (1 840 m n. m.) a Ždiarna (1 192 m n. m.).^[3] Pod Kráľovou hoľou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec a Hron. Do povodia Váhu patria severné svahy, voda z východne sa zvažujúcich odteká prítokmi Hnilca do Hornádu a južná časť patrí povodiu rieky Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa, ku ktorému vedie lesná cesta z obce Šumiac. V obslužnej budove vysielača sa nachádza malé núdzové útočisko pre turistov. Z účelovej budovy v Prednom sedle (ktorým vedie lesná cesta na vrchol) bola vybudovaná celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou. Na vrchole je križovatka viacerých turistických trás a vedie ním i Cesta hrdinov SNP.^[4]

Geológia

Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorov až pararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.^[7]

Výhľady

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúca nerušený kruhový rozhľad. Poloha, nadmorská výška a len nízkou vegetáciou pokrytý vrchol robí z Kráľovej hole jeden z najlepších vyhliadkových vrchov a tak pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé slovenské pohoria. Najlepšie pozorovateľné sú vrcholy Nízkych Tatier, Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Poľana, Veporské, Stolické a Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Branisko, no často je vidieť aj vrchy v severnom Maďarsku.^[8]

Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej hole

Z Kráľovej hole boli pozorované a zdokumentované rumunské Apusenské vrchy (rum. Munții Apuseni) pri vzdialenosti vyše 300 km. Boli pozorované výrazné vrcholy Vârful Vlădeasa – 308 km a Vârful Buteasa – 309,6 km čo je aj maximálna vzdialenosť pozorovania. Rumunské Apusenské vrchy boli prvýkrát pozorované z nášho územia, zároveň sa jedná o prvé slovenské pokorenie hranice 300 kilometrov a to nie len na Slovensku, ale zrejme v rámci celej strednej Európy. Je to slovenský rekord tzn. najvzdialenejšie pozorovanie z územia Slovenska.^[9][10][11]

Prístup

• po červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) po hlavnom hrebeni:
  • od západu zo Ždiarskeho sedla cez Orlovú
  • od východu z Telgártu
• po modrej značke:
  • zo severovýchodu z obce Spišské Bystré cez Smrečinské sedlo (1 442 m n. m.)
  • od juhu zo Šumiaca cez Predné sedlo (1 451 m n. m.)
• po zelenej značke:
  • od severu z Liptovskej Tepličky cez Záturňu
  • od juhovýchodu z Telgártu cez vrch Kráľova skala (1 690,3 m n. m.)^[4]
• cestou z obce Šumiac^[2]